Ohlodávajú a zhadzujú stromy, čo rastú na brehu Váhu. Zoológ predpokladá, že sa sem dostali z Dolného Rakúska. Koľko bobrov sa usadilo v Potvoriciach nevedia odhadnúť.
„Nikdy doteraz v našej obci neboli bobry, to si veru nepamätám. Som rodák z Potvoríc, ale toto ani nikto z pamätníkov nespomínal,“ vraví Ľubomír Malo, starosta Potvoríc. O prírastku sa prvýkrát dozvedel od miestnych rybárov. Prišli za ním s otázkou, či vie, akých nových obyvateľov má obec. Nechcel tomu veriť, tak sa vybral k Váhu na prechádzku.
„Našiel som tu krásne nachystané drevo, niektoré stromy padnuté do vody, niektoré na breh. Rozšírili sa po Váhu možno aj preto, že sa viac o prírodu staráme, pribúdajú čistiarne odpadových vôd a bobor vyhľadáva čistú vodu,“ predpokladá starosta Malo.
Kmene padnutých stromov sú ohlodané rovnomerne dokola, pripomínajú hrot obrovskej ceruzky. Bobry sa potrebujú dostať ku korune, živia sa takmer výlučne kôrou stromov, tú si uskladňujú aj na zimu. V tomto období sa pária.
„Tieto ohlodávania sú signálom, že bobor hľadá partnerku. Keď nerobí hať, tak takýmto spôsobom dáva ďalším bobrom na vedomie, že je tu,“ vysvetľuje správanie sa týchto hlodavcov Peter Nováčik z environmentálneho združenia Brečtan v Novom Meste nad Váhom. Keď bobry vytvoria pár, tak je to na celý život.
Bobor bol na území Československa vyhlásený za vyhynutý druh. Po dlhých desaťročiach sa na Slovensku prvýkrát objavil až v roku 1977 na Záhorskej nížine. Podľa Nováčika sa tento bobor dostal na naše územie pravdepodobne z Dolného Rakúska, kde v sedemdesiatych rokoch vypustili do voľnej prírody skupinku zo Škandinávie. Postupne sa rozširovali ďalej po riekach Morava a Váh. Rýchlosť, akou sa bobry rozširujú, je asi 4 – 5 kilometrov za rok.
„Usádzajú sa aj pri veľkých riekach, ktoré pôvodne biotopom bobra neboli. V zime nespia, ale sú menej aktívne. Bobry sú prísne viazané na svoje teritórium, v ktorom žije jedna rodina. Zvyčajne to býva asi 6 bobrov na brehu rieky v dĺžke 2 kilometre. Budujú si stavby, ktoré slúžia ich bezpečiu, zároveň nimi zvyšujú aj vodnú hladinu,“ vraví Dušan Valachovič z Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.
Bobor je živočích, ktorý po človeku najviac ovplyvňuje krajinu, kde žije. A je to výkonný drevorubač. Jeden strom s priemerom okolo 15 centimetrov dokáže podľa Valachoviča zložiť za minútu.
V súčasnosti sa množstvo bobrov na Slovensku odhaduje na 700 až 750 v dvoch lokalitách. Jedna je okolo Záhorskej nížiny, to je populácia bobrov z Rakúska, druhou je severovýchodná lokalita, tieto bobry k nám prišli z Poľska.