Aspoň v to veria obyvatelia a starostovia pri pohľade na spevnenú hrádzu pri rieke, ktorú možno preverí prvá jarná povodeň. Na prvý pohľad nič nové nevidno. Protipovodňová ochrana sa ukrýva v zemine a siaha až do hĺbky 15 metrov.
Ide o špeciálnu betónovú stenu, ktorá je široká približne 30 centimetrov a má dĺžku 4,6 kilometra. Pri jej stavbe nebolo potrebné robiť rozsiahle výkopy, použila sa technológia tryskovej injektáže. „Do ochrannej hrádze sa v jej pozdĺžnom reze naleje zmes cementu, bentonitu a vápencovej múčky, ktorá zmiešaním so zeminou vytvorí účinný stavebný blok,“ vysvetlil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľubomír Krno.
Stará hrádza bola síce vysoká, ale nebola dostatočne tesná. Voda tu pri zvýšenej hladine rieky často presakovala a dedinčania museli vrecovať. Rozvodnená rieka si vždy našla cestu popod hrádzu. Nová stena by mala podobným situáciám zabrániť. „Je to ochrana proti priesakom z vodného toku. Či už priamo, alebo aj nepriamo, ak je ochranná hrádza až na hranici záplavového územia, ako v tomto prípade,“ spresnil Krno.
Ako príklad uviedol jednu z najničivejších povodní, aké Slovensko zažilo, a to potopu na Žitnom ostrove z roku 1965 na Dunaji, keď ešte neexistovalo Vodné dielo Gabčíkovo. „Vtedy priesakové vody, ktoré si pri nezabezpečení tesniacou stenou vytvárali svoje cesty popod hrádzu a stále ich rozširovali, spôsobili pretrhnutie hrádze pri Patinciach a Čičove, následkom čoho došlo k povodňovej katastrofe na celom Žitnom ostrove,“ dodal.
Podľa starostky Komoče Valérie Lukácsovej ľudia majú stále čerstvé spomienky aj na povodeň z roku 2010. „Mali sme tu malé more, povodeň zasiahla 90 percent obyvateľov. Vo vode sa ocitli všetky domy až na pár výnimiek pri kostole, ktorý je na vyvýšenom mieste,“ spomínala. Voda zaplavila aj sklad civilnej ochrany na obecnom úrade, jeden z rodinných domov zostal po tejto povodni neobývateľný. Všetka úroda bola zničená. „Spodná voda narobila obrovské škody družstvu, roľníkom, pestovateľom zeleniny, ovocia. Zaplavila ľuďom záhrady, pivnice, kde mali uskladnené potraviny. A trvalo týždne, kým opadla,“ podotkla starostka. Teraz verí, že sa už nič podobné nezopakuje.
Protipovodňová stena stála približne 2,5 milióna eur, z toho 80,75 percenta uhradila Európska únia, 14,25 percenta štát a zvyšok Slovenský vodohospodársky podnik. Ministerstvo životného prostredia vytypovalo ďalších 559 miest na Slovensku, ktoré sú ohrozené povodňami, a plánuje stavbu podobných stien, poldrov, vodných nádrží a čerpacích staníc.
„K významnejším plánovaným projektom patria aj projekty na ochranu väčších miest, ako je Banská Bystrica, Prešov, alebo riešenie problémovej rieky Ondava v blízkosti Trebišova,“ informoval hovorca ministerstva Maroš Stano. Rezort ešte minulý rok priznal, že v oblasti protipovodňovej ochrany má Slovensko veľký historický dlh, za posledných desať rokov je táto problematika podhodnotená o 450 miliónov eur. Podobnú, asi o 50 miliónov eur vyššiu sumu chce štát do roku 2020 využiť na protipovodňové opatrenia z operačného programu Kvalita životného prostredia.