Skladačku, ktorá rozvíja majstrovanie, učí deti požičiavať a vracať. Vynašiel hračku, ktorá znesie naozaj nedospelácke zaobchádzanie. Bola by určite prospešná v nejednej škôlke a rodiny by ju poznali podobne ako Lego či Merkur, nebyť dramatických 90. rokov.
Aj napriek tomu, že sa táto stavebnica nedá zohnať v žiadnom obchode ani na remeselných trhoch, zaujala porotu na medzinárodnej súťaži Etudy z dreva, ktorú už pätnásty rok zorganizovalo Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Minulý štvrtok stavebnici udelili 2. miesto. Autor sa z úspechu teší, a keď v rukách obracia drevený nákladiak, ktorý si za pár sekúnd sám poskladal, nedokáže skryť v očiach iskry malého chlapca. Výrobu stavebnice oživil len „nedávno“, pred dvoma rokmi. Hudák, dnes už konateľ firmy, ktorá okrem iného dodáva nábytok do slovenských bánk, oprášil svoj starý nápad. Stavebnicu Moy Toy dodáva bankám do detských kútikov.
„Viete, na hračkách sa uživiť nedá. Ja som to skúsil v 90. rokoch na východnom Slovensku, ale skrachoval som. Musel som v roku 1998 zatvoriť firmu, presťahoval som sa s rodinou do Bratislavy a najbližší mi pomáhali splácať dlhy… Prišiel som na to, že hračky sa dajú robiť len ako vedľajšia, doplnková činnosť. Teraz dodávam nábytok a konečne sa našiel aj čas, aby sme sa mohli opäť trochu zahrať,“ hovorí s úsmevom bývalý dielňar.
Stavebnica vznikla ako didaktická hračka pre deti od troch rokov. Má sto dielov, drevo je príjemné na dotyk a hrá prírodnými farbami. Základom sú tri podvozky, na ktoré sa môžu montovať rôzne nadstavby. Raz je to traktor, bager, veselá maringotka. Otvory sú odstupňované po desatinách milimetra a dieťa intuitívne príde na to, že do niektorého dokáže dielce zatlačiť rukou, ale na ostatné bude potrebovať tú magickú vec, ktorú má každý správny majster. Kladivo.
„Ako dielňar som videl, čo tým deťom chýba. Technická predstavivosť a rozvinutá jemná motorika,“ naznačuje Hudák. Hračka rozvíja nielen manuálnu, ale aj sociálnu zručnosť. Vymeniteľné nadstavby nútia deti, aby sa naučili požičiavať. Alebo aby si napríklad s otcom či dedom niečo spoločné postavili. Manuálna zručnosť pritom zúfalo chýba vo firmách aj dnes. Nie je to otrepaná fráza, dobre to podľa Hudáka vedia manažéri v automobilkách a sám je toho svedkom. Čiastočne je toho dôkazom aj fakt, že v bývalej „hračkárskej“ dielni zamestnával asi 20 majstrov, dnes, keď chce vyrábať dostatočne precízne, potrebuje CNC stroj.
Deväťdesiate roky boli pre stavebnicu smolným obdobím. Rúcal sa systém obchodov, školstva, a najmä materských škôl, ktoré mohli byť hlavným odberateľom. „Mali vtedy existenčné problémy, nemali peniaze na to, aby si mohli kupovať hračky,“ opisuje Hudák. Možno teraz je ten správny čas. Ľudia majú radi retro, oceňujú drevo. Výroba je pripravená a stavebnica má všetky potrebné certifikáty. Zodpovednosť za detskú hračku však podľa vynálezcu siaha ďalej, nestačí len, aby bola bezpečná. „Hračka je predikcia vášho názoru na svet. Názoru na budúcnosť a na to, ako by sa mali deti hrať. Je to veľká zodpovednosť, pretože dieťa sa ešte len formuje.“