„Bobry sa tu objavujú už niekoľko rokov. Stále sa sem vracajú a obhrýzajú stromy. Pri kanáli vidieť aj ich hrádzu, ktorou chcú zdvihnúť hladinu. Sú šikovné a všade naokolo vidieť ich zuby. Ale to, čo robia teraz, je neúnosné,“ ukazuje na okolie jazera Rusovčan, ktorý sem prišiel na prechádzku. Bobry tu napadli desiatky stromov, ktorých kmene obhrýzli do tvaru presýpacích hodín. Niektoré stromy už padli.
„V posledných rokoch je tu skutočne veľa bobrov, ktoré likvidujú predovšetkým stromy v blízkosti jazera,“ potvrdila Anna Gabrišová z referátu životného prostredia mestskej časti Rusovce. V minulom roku sa obyvatelia na premnožené bobry vo veľkom sťažovali, na boj s nimi je však krátke mesto aj vlastníci lesov. Bobor je totiž zákonom chránený.
Pozemky okolo Rusovského jazera patria Štátnym lesom. Tie v súčasnosti na Slovensku nezaregistrovali extrémne zväčšenie populácie bobrov ani zvýšené škody. Hovorca Štátnych lesov Vlastimil Rezek však pripúšťa, že sa u nás postupne rozširujú. „Situáciu preveríme a ak by sa zistilo ich premnoženie okolo jazera, obrátime sa na orgány ochrany prírody,“ vysvetľuje Rezek. Podľa platnej legislatívy môžu majitelia lesov žiadať od štátu kompenzáciu za škodu spôsobenú vybranými druhmi chránených živočíchov.
Ochrancovia hovoria, že výskyt týchto hlodavcov nie je žiadna tragédia a treba si na ne zvyknúť. „Prvé kostry bobrov majú viac ako 30 miliónov rokov a v okolí Rusovského jazera sú minimálne 20 rokov. Sú súčasťou prírody, raz sú aktívnejšie, inokedy pasívnejšie. Na Slovensku ich je do 700 kusov,“ hovorí riaditeľ Správy chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič. Počet bobrov výrazne ovplyvnili minuloročné povodne v Bratislave, keďže mláďatá pred vodou nedokázali utiecť. Okrem toho pri prekročení počtu vyvíjajú samotné bobry na seba silný tlak, slabšie z nich sa nedostanú k potrave a zomierajú. Medzi premnoženými skupinkami sa navyše rýchlejšie šíria choroby.
Bobor preferuje mierne tečúce alebo stojaté toky s porastom na brehoch. „Vyberá si tie, ktoré sú porastené mäkkými listnatými stromami, najmä vŕbami a topoľmi. Preto mu vyhovuje práve prostredie ramien Dunaja,“ objasňuje Juraj Balogh z Regionálneho centra ochrany prírody v Bratislave. Keď bobor skonzumuje svoju potravu, odíde za lepšou ponukou. A keď mu potrava dorastie, vráti sa za ňou.
Podľa Balogha bobor zdolá jednu vŕbu s obvodom 20 centimetrov v priebehu jednej noci. „Ale bez problémov aj veľký strom s obvodom jedného metra. Stačí mu na to pár dní,“ spresňuje.
Valachovič dopĺňa, že aj keď strom padne, stále zostáva stromom. „Je zdrojom potravy a úkrytom pre veľké množstvo organizmov. Hmota stromu postupne prechádza potravinovým reťazcom.“ Odumieranie stromov podľa neho nemožno zastaviť, či sa na ňom bobor podieľa, alebo nie.