Zápach znepríjemňoval život ľuďom nielen v Rajeckej Lesnej, ale i Rajci, Šuji, či Ďurčinej. „Niektoré dni boli také, že sa nedalo vyjsť ani von, ani vyvetrať, ani vyvesiť na dvor opraté prádlo,“ opísala Katarína z Ďurčinej.
V Rajeckej Lesnej proti zapáchajúcemu hnojeniu vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 300 ľudí. Obec sa rozprestiera v doline, kde sa smrad naakumuloval a boli dni, keď sa ľudia vonku nemohli ani nadýchnuť. Hoci by vraj neznesiteľný zápach nemal byť zdraviu škodlivý, ľudia na nepríjemnú situáciu neboli pripravení. „Nikto nás neinformoval, čo bola chyba. Aj keď prakticky my ako obec by sme to nemohli nijako ovplyvniť, nemohli by sme im zakázať aplikáciu slepačieho trusu. Len sme mohli aspoň našich občanov dopredu pripraviť na to, že sa chystajú práce, pri ktorých hrozí nejaké prípadné zamorenie ovzdušia,“ povedal starosta.
Eva Stanková z Občianskeho združenia Tilia hovorí, že „problém vyvetrať“ sa tiahne Rajeckou dolinou už vyše dvoch mesiacov. Občianske združenie aj starostovia písali podnety na rôzne úrady. Napokon sa tým, či je hnojivo správne skladované aj aplikované, bude zaoberať kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. „Dali sme podnet aj na veterinárnu správu, pretože sa na poliach nachádzali zvyšky živočíšnych tiel, a tiež sme upozornili aj odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu, keďže po daždi môže po hnojení takýchto rozsiahlych plôch dôjsť k znečisteniu vôd,“ povedala Stanková. „Je možné, že sa preukáže, že spoločnosť postupovala v súlade s legislatívou. Avšak aj v prípade zákonnosti postupu je zarážajúce, kam sa podela slušnosť voči obyvateľom,“ dodala.
Spoločnosť, ktorá slepačí trus rozliala na lúky, si chybu priznala. Po dlhom čase chcú začať opäť využívať polia ako pasienky pre dobytok. Vraj ich tiež prekvapilo, ako ďaleko sa zápach rozšíril. To, že sa v ňom nachádzali aj kosti, odmietajú, vraj živočíšny odpad na polia musel doviezť niekto iný. Na hnojenie použili dva druhy hnojiva, aj slepačí hnoj, ktorý zrejme nesprávne skladovali. „Skladovali sme ho dva mesiace, a ono to je vlastne mokré, skladovaním to kvasí. Ten hnoj sa dá použiť priamo z farmy, ale to sme nevedeli, nemali sme skúsenosti. Nepredpokladali sme, že na takú diaľku to bude cítiť. Bohužiaľ stalo sa, prijali sme opatrenia, že viac slepačí hnoj voziť nebudeme a aj suché hnojivo budeme zaorávať do pôdy. Nemáme záujem robiť problémy obyvateľom,“ tvrdí člen predstavenstva spoločnosti Agroregión Ľuboš Gabčík.