Bazén Sina bol postavený v tridsiatych rokoch minulého storočia. Využíva premeň termálnej liečivej vody s teplotou približne 40 stupňov Celzia. Bola to vlastne prístavba k staršiemu Hammamu (názov je prevzatý z arabčiny a znamená kúpeľ). „Od postavenie bazéna Sina až po súčasnosť sa v ňom uskutočnila len oprava obkladačiek v deväťdesiatych rokoch, keď sa upravoval aj strop. V roku 2010 sme vykonali stavebnú úpravu stropu vzhľadom na to, že sa tam vyparuje voda a sú tam iné klimatické podmienky. Návštevníci vedia, v akom to bolo stave, bazén si skutočne vyžadoval opravu. Klienti nám dosť často písali, že by boli radi, keby bol tento bazén zrekonštruovaný, tak sme im vyšli v ústrety,“ vraví Andrea Puskailer, generálna riaditeľka Kúpeľov Trenčianske Teplice.
Okrem bazéna budú kúpele rekonštruovať aj odpočiváreň v časti Sina. Predbežný rozpočet na rekonštrukciu je pol milióna eur a práce by mali trvať 3 až 4 mesiace. Zmena bude najmä vo vzhľade interiéru, ktorý sa vráti k pôvodnej kombinácii modrých obkladačiek, zároveň sa vymení vnútorné zariadenie, stropy a okná. Dôležitá bude vzduchotechnika, ktorá sa postará o výmenu vzduchu v tomto prostredí.
Hammam sa v súčasnosti využíva ako odpočiváreň pre mužov. Sem do oddelených kabín si chodia ľahnúť po kúpeli v bazéne Sina, tu im poskytujú aj masáže. Pre ženy je vyhradená odpočiváreň v novšej časti. „Hammam je vlastne najprísnejšie chránená kultúrna pamiatka, je vo veľmi zachovalom stave a stále ho využívame. Počas rekonštrukcie bude odstavený. Využili sme tento čas a opravujeme jednu stenu zvonku, ktorá bola poškodená. Stena bola v havarijnom stave, pretože treba tam urobiť stavebné úpravy kvôli zatepleniu, prechodu teplôt pri zmene klímy. Táto rekonštrukcia sa vykonáva s podporou ministerstva kultúry,“ dodala Puskailer.
Návštevník, ktorý vojde do Hammamu, akoby vchádzal do sveta z rozprávok Tisíc a jednej noci. Celá budova aj jej interiér sú v ozdobnom maurskom štýle. Človeka ohromí už len osvetlenie haly, svetlo sem preniká z troch zasklených kopúl, čo vytvára dojem hviezdnej oblohy. Uprostred haly je mramorová fontána, každá časť zábradlia je vytesaná z jedného kusa kameňa. „Hammam patrí medzi jedinečné stavebné pamiatky. Je to architektonický skvost nielen v trenčianskoteplických kúpeľoch, ale v celej strednej Európe. V roku 1888 ho dala postaviť Ifigénia de Castries d'Harcourt, posledná majiteľka trenčianskeho panstva, do ktorého patrili aj Trenčianske Teplice,“ povedala historička Jana Karlíková.
Ifigénii d'Harcourt sa zapáčil model prepychového tureckého kúpeľa, ktorý videla na svetovej výstave v Paríži. Rozhodla sa, že taký objekt dá postaviť aj v trenčianskoteplických kúpeľoch, ktoré vlastnila. Odcestovala do Egypta a požiadala miestokráľa Izmaila o povolenie postaviť Hammam. Izmail jej žiadosti vyhovel a poslal s ňou do Trenčianskych Teplíc aj svojho dvorného architekta. Grófka Ifigénia bola aj poslednou majiteľkou Trenčianskeho hradu. V roku 1905 ho darovala mestu Trenčín.