Pavel Pupák z Veľkého Krtíša má 72 rokov a stále je aktívnym baníkom. S baňou sa už však chystá rozlúčiť. Na budúci mesiac sa mu končí zmluva s Baňou Dolina a už ju neplánuje predĺžiť. Chce si užiť dôchodok, vnukov a záhradku.
Pavel Pupák, rodák z Pruského pri Ilave, je príkladom vernosti pracovisku a zrejme je aj slovenským unikátom. Ako dieťa o práci v podzemí nesníval. „Prišlo to nejako samo. Do bane som prvýkrát sfáral ako mladík. Urobil som si vysokú školu a začal pracovať v Bani Cigeľ v Prievidzi,“ spomína na svoje začiatky. Keď mal dvadsaťosem rokov, založil si rodinu a presťahoval sa do Veľkého Krtíša, kde boli voľné byty. Odvtedy je spätý s Baňou Dolina.
Napriek vysokoškolskému vzdelaniu má najradšej manuálnu prácu. Lopate či čakanu sa nikdy nevyhýbal. Hoci istý čas robil aj banského štajgra, práca robotníka mu bola vždy bližšia. V bani si za dlhé roky stihol vyskúšať všetko. Jeho meno bolo a stále je pre ostatných baníkov zárukou istoty a spoľahlivosti. Tak naňho spomínajú aj mladší bývalí kolegovia, ktorí sú už na dôchodku. Ako bývalý predák Jozef Paholík zo Sklabinej, ktorý v bani odrobil dvadsaťjeden rokov.
„Paľo bol vždy ochotný pomôcť. Spomínam si, že v tom čase pracoval na príprave, ale v prípade mimoriadnych udalostí, napríklad závalov, bol vždy nasadzovaný do skupiny, ktorá riešila problémy. Keď bolo treba ťahať v bani šestnástky, tak to robil bez reptania,“ povedal dnes 56-ročný Paholík.
Pupák už dávno dosiahol na výsluhový aj starobný dôchodok. Keď dovŕšil penzijný vek, od bane si oddýchol na jediný mesiac. Dlhšie nevydržal. „V bani som sa dohodol, že pracovať budem ďalej. A vydržalo mi to dodnes. Baňa je pre mňa istota,“ tvrdí. Svoj odchod z roka na rok odsúval, teraz hovorí, že prišiel čas, aby do čiernej diery pod zemou sfáral naposledy. Malo by sa tak stať na budúci mesiac. „Baňa je beztak v útlme, pomaly končí, a ja si chcem ešte užiť aj dôchodok. Mám tri dcéry, štyroch vnukov a jednu vnučku. Chcem sa im venovať. Tiež záhradke, ktorá patrí k mojim záľubám,“ zdôrazňuje baník, ktorý je už päť rokov vdovcom.
Železný baník, ako o ňom ľudia vo Veľkom Krtíši s úctou hovoria, je telom a dušou športovcom. Ako aktívny futbalista kopal do lopty do 45 rokov, potom ešte pár rokov futbalistov trénoval. Rád pláva, venuje sa cyklistike. Od mladi brázdi na dvoch kolesách cesty vo Veľkom Krtíš a širokom okolí. Kilometre, ktoré za tie roky najazdil, možno merať na desaťtisíce. Aj na šichtu chodí Pupák na bicykli. Teda aspoň kus cesty.
„Asi dva kilometre pred baňou je záhradkárska oblasť, kde mám záhradku. Tam sa priveziem na bicykli a nechám ho tam. Odtiaľ si do práce zabehnem,“ hovorí sedemdesiatnik. Aby sa držal v kondícii, zbavil sa auta. „Pred tromi rokmi som ho predal. Mojím jediným dopravným prostriedkom tak zostal už len bicykel,“ dodal.