Tatranskí lesníci volajú tento vietor bóra – prepadový, nárazový ničivý vietor s mimoriadne veľkou rýchlosťou. Vrátil sa do slovenských veľhôr po desiatich rokoch a zlikvidoval zvyšky starého porastu, ktorý prežil kalamitu z roku 2004.
Bóra sa v Tatrách vyskytuje pravidelne, zvyčajne však v období od novembra do marca. V máji je to extrémna výnimka. A tak kým kalamita v roku 2004 zasiahla tatranskú prírodu na jeseň, práve vo chvíli, keď sa všetko živé chystalo na zimný odpočinok, teraz udrela bóra prekvapujúce v čase, keď bol les v rozkvete, plný života. O to bude jeho obnova podľa lesníkov ťažšia.
„Toto bolo po prvý raz, čo vietor udrel, keď bolo všetko krásne vypučané, olistené. Všetko kvitlo. A teraz to vyzerá, ako keď vytrháte vlasy. Listy, ihlice, šišky boli vážne poškodené. To znamená, že produkcia semena je na rok odstavená,“ naznačil Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u. Po kalamite z roku 2004 vyzbierali lesníci okamžite šišky, ktoré popadali na zem, aby mali surovinu na ďalšiu obnovu. Teraz nebudú mať čo zbierať. Vyčíňajúce počasie zasiahlo všetkých obyvateľov lesa. „Všetky hniezda spevavcov, dravcov, ktoré boli plné vajíčok a mladých. Mladú diviačiu, srnčiu zver. Bol to pre všetko živé veľmi negatívny jav,“ dodal Fabian.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Kalamita II.
Celkové škody v správe Štátnych lesov predstavujú okolo 82-tisíc kubických metrov dreva. Najviac ho popadalo v oblasti Vyšných Hágov, kde vietor skolil takmer 60-tisíc stromov, čo je približne 40-tisíc kubíkov. V okolí Podbanského, v Tichej a v Kôprovej doline zostalo ležať vyše 20-tisíc kubíkov kalamitného dreva. Vietor spustošil na ploche presahujúcej 30 hektárov aj mladé porasty pestované po kalamite z roku 2004.
Škody sú v porovnaní s rokom 2004 na prvý pohľad výrazne nižšie. Už prvé odhady vtedy hovorili o takmer troch miliónoch kubíkov. Tentoraz však boli v oveľa väčšom rozsahu poškodené listnaté dreviny. Prekvapením bolo pre lesníkov a ochranárov aj to, že vietor dokázal vyvrátiť smrekovce opadavé, strom, ktorý má na rozdiel od smreka hlbšie korene a tvorí akúsi kostru porastov a dokáže lepšie odolávať vetru. Teraz sa pod masívne vývraty podpísali aj výdatné zrážky a podmočená pôda. Navyše podľa lesníkov sa v pôvodnom lese po smršti v roku 2004 preriedil porastový plášť, ktorý chránil oblasť pred vetrom.
Valiaca sa voda vážne poškodila lesné cesty a chodníky. „V porovnaní s rokom 2004 vážne utrpela aj lesná dopravná sieť. Zobralo nám asi 5 mostov. Teraz ich budeme musieť nanovo vybudovať a nám to spomalí spracovanie kalamitného dreva,“ upozornil Fabian. Náklady na spracovanie jedného kubíka dreva sú podľa neho približne 15 eur, čo pri celkovej škode 82-tisíc kubíkov znamená 1,23 milióna eur na vyťaženie popadaných kmeňov.
Podľa riaditeľa Štátnej ochrany prírody Milana Boroša bude od počasia, ale aj od rýchlosti práce lesníkov závisieť, či sa v kalamitnej oblasti stihne premnožiť podkôrny hmyz, napríklad lykožrút. „V lokalitách, kde sa nestihne kalamitné drevo spracovať, budeme musieť očakávať premnoženie podkôrneho hmyzu a budeme musieť prijať opatrenia, aby sa hmyz nevyrojil z popadaných stromov na stojace. Dúfame, že drevo sa stihne spracovať v dostatočnom predstihu,“ naznačil.
K obnove lokalít postihnutých veternou kalamitou treba podľa Boroša pristupovať individuálne. Pripomenul, že vo veľkej časti lesa došlo po roku 2004 nakoniec k samovoľnému obnoveniu lesných porastov. „Plochy sa presvetlili, naleteli tam semená. Teraz je na väčšine plôch, ktoré boli odkryté, mladý les. Tam, kde dôjde k spracovaniu kalamity, bude musieť nastúpiť umelé zalesnenie,“ mienil. Hoci prirodzene rastúci les má v porovnaní s „umelým“ väčšiu odolnosť, Boroš poznamenal, že najnovšie poznatky lesníkov umožňujú pri vysádzaní čo najviac kopírovať prirodzenú skladbu lesa. Je dôležité, aby bol les pestrý. Druhovo aj vekovo, vtedy dokáže lepšie čeliť všetkým nástrahám – vrátane výkyvov počasia.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.