Voľné haly a iné priestory vo firme zapĺňa postupne vozidlami, sudmi, drevenými vozmi a kadečím iným. Ten, kto príde do zberných surovín so železom, na chvíľu zaváha, či je na správnej adrese. Naskytne sa mu totiž pohľad, akoby bol v múzeu histórie.
Albertovi sa od malička páčili autá a ťahalo ho to za volant. Až pred vyše pätnástimi rokmi si však povedal, že by mohol vytvoriť menšiu súkromnú zbierku starých vozidiel. „Začalo sa to tým, že niekto priniesol do šrotu svoje staré auto. Bol to starší typ trabanta. Auto sa mi zapáčilo a rozhodol som sa nechať si ho a zreparovať,“ hovorí Albert. To ho naštartovalo k zhromažďovaniu ďalších áut.
Niektoré získal podobne ako to prvé – ako vyhodený odpad, iné si kúpil. Už ich má asi dvadsať. „Nezhromažďujem však veterány veľmi starého dáta, lebo tie sú veľmi drahé. V zbierke mám iba autá, ktoré po našich cestách jazdili v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Značky ako Trabant, Škoda, Lada a ďalšie. Skoro všetky sú pojazdné,“ vysvetľuje zberateľ.
Najradšej zo všetkých áut má Škodu Felicia Cabriolet z roku 1960. „Auto je v perfektnom stave, má STK a používam ho bežne na jazdenie,“ zdôrazňuje. Niektoré jeho autá sa však vymykajú z normálu. V hangároch má zaparkované aj vojenské auto UAZ¤60 a dokonca bojové vozidlo pechoty. Tie už kupoval ako zberateľ. Okoloidúcich zaujme aj retro lada upravená ako vozidlo Verejnej bezpečnosti, ktoré je na streche budovy, kde má Albert kanceláriu. Jeho snom je časom získať priestory, kde by svoje veterány mohol prezentovať svetu. No nielen tie.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Popri autách začal zbierať aj rôzne starožitnosti. Ako milovník histórie zhromaždil stovky predmetov, ktoré bývali každodennou súčasťou života našich predkov, ale aj staré poľnohospodárske stroje. „Moja zbierka je naozaj rôznorodá. Mám v nej staré kachle, kolovrátky, mútnice, sudy, staré váhy, ale aj traktory, stabiláky, kosačky či sekačky. Mnohé mali skončiť ako odpad v šrote, no ja som ich zrenovoval a dnes sú vystavené v priestoroch mojej firmy. Raz by som aj tie chcel ukázať svetu a zriadiť múzeum,“ zdôrazňuje.
Albertove zberné suroviny sú častým cieľom školských exkurzií, kde im ukazujú, ako nakladať s odpadom. „Školáci sem chodia pravidelne napríklad na Deň Zeme. Začínajú pri železnom odpade, no vždy sa ich pozornosť uberie iným smerom. Viac ich zaujíma moja zbierka áut a iných starožitností. Preto od nás nikdy neodchádzajú znudení, ale skôr milo prekvapení a neraz aj s úžasom v tvári,“ dodal zberateľ.