Už v sobotu sa voľby podľa informácií hovorkyne ministerstva vnútra Lucie Kirinovičovej mali konať v šestnástich obciach, nových starostov mali voliť v ôsmich z nich. V ostatných mali ľudia zvoliť deväť chýbajúcich poslancov. Vo viacerých však ľudia k urnám nepôjdu.
„Zo šestnástich samospráv sa voľby uskutočnia len v siedmich. V deviatich obciach voľby nebudú,“ zdôrazňuje Kirinovičová. Dôvodom nezáujmu ľudí o funkcie v samospráve je najmä termín ich konania. Uskutočnia sa totiž len niekoľko mesiacov pred konaním riadnych komunálnych volieb, ktoré budú v novembri. Vo viacerých samosprávach preto považujú blížiace sa doplňovacie voľby za zbytočné. O funkciu len na niekoľko mesiacov ľudia nemajú záujem.
Predseda parlamentu je podľa informácií ministerstva vnútra povinný doplňovacie voľby v zmysle zákona č. 346/1990 Zb. z. vyhlásiť do štrnástich dní odo dňa, ako ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky predchádzajúcich volieb. Tie by nemali byť vyhlásené v čase kratšom ako šesť mesiacov pred konaním riadnych komunálnych volieb.
Krátkodobá funkcia neláka
Starostu mali na budúcu sobotu voliť aj Bukovci v okrese Košice-okolie, kde bývalý starosta minulý rok zomrel. Odvtedy vykonáva funkciu jeho zástupca. Pracovníčka obecného úradu Irena Kražeľová povedala, že doplňovacie voľby u nich nebudú, lebo kandidačné listiny neodovzdal v stanovenom termíne žiadny záujemca o funkciu starostu.
„Tieto voľby považujú ľudia za zbytočné. Riadne budú ešte v tomto roku, tak na tých pár mesiacov už nechce nikto kandidovať,“ konštatovala Kražeľová. Voľby starostu zrušili pre nezáujem aj v Harakovciach v okrese Levoča a v Poproči v okrese Rimavská Sobota.
Podobný nezáujem je aj o poslancovanie na krátky čas. Voľby zrušili v Malých Dvorníkoch v okrese Dunajská Streda, v Ponikách v okrese Banská Bystrica, v Rašiciach v okrese Revúca, v Ondavke v okrese Bardejov, v Pavľanoch v okrese Levoča a v Opátke v okrese Košice-okolie. Starosta Poník Samuel Bračo tiež poznamenáva, že o poslancovanie na krátky čas nik neprejavil záujem. „Máme deväťčlenné zastupiteľstvo, takže aj v ďalšom období budeme mať len ôsmich poslancov,“ povedal Bračo.
Starosta Rašíc Aladár Miklós vysvetľuje, že u nich mali byť voľby preto, že jedna poslankyňa zomrela. „Namiesto piatich tak máme len štyroch poslancov. O funkciu sa nikto neuchádza. Máme tu väčšinou starších obyvateľov, a tí už o verejné funkcie neprejavujú záujem,“ podčiarkol Miklós.
„Tu už nikoho nič nezaujíma. Ani voľby, ani funkcie. Je tu veľká nezamestnanosť, obec vymiera,“ hovorí jedna z obyvateliek Kristína Šeböková. Vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy na Obvodnom úrade v Rimavskej Sobote Zoltán Pósa vysvetľuje, že aj bez chýbajúceho poslanca funguje obec v zmysle zákona. „Zákon však určuje, že obec musí mať minimálne troch poslancov,“ uviedol Pósa.
Poproč uvažuje aj o zlúčení
Špecifickým prípadom je obec Poproč v okrese Rimavská Sobota. Obec má len 25 obyvateľov a doterajší starosta Ľubor Kvaka prišiel o funkciu po odchode do predčasného dôchodku. Starostovať chcel aj naďalej bez nároku na odmenu, zákon to však nepripúšťa. Funkciu dočasne zastáva jeho brat Ján Kvaka, ktorý je ako poslanec poverený vedením obce. Ten však pracuje mimo obce, a preto mu pomáha bývalý starosta.
V sobotňajších voľbách sa o funkciu starostu neuchádzal nikto. V tomto prípade nielen preto, že sa blíži termín riadnych komunálnych volieb. Kandidovať teraz, ale aj v budúcnosti, nechce nikto z obyvateľov, ktorí v Poproči žijú. „Ja už budem mať 62 rokov a mám zdravotné problémy,“ vysvetľuje svoj nezáujem nezamestnaný Ivan Terek. Jeho 44-ročný spoluobčan Milan Husman hovorí, že na starostovanie nemá hlavu.
Ľubor Kvaka podotýka, že on o funkciu záujem má, no uchádzať sa o ňu môže až po tom, čo dovŕši dôchodkový vek, čo bude o dva roky. Dovtedy by mal obec riadiť niekto iný. V tomto prípade poverený poslanec. Tento stav môže trvať dovtedy, kým nebude riadne zvolený starosta.
Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra poznamenáva, že poslanec vykonáva funkciu zástupcu starostu až do ujatia sa funkcie starostu zvoleného v nových voľbách. Pokiaľ v nových voľbách nového starostu nezvolia, zástupca vykonáva funkciu do zloženia sľubu starostu v ďalších nových voľbách. Ak by funkciu zastupujúceho starostu poslanec vykonávať odmietol, obecné zastupiteľstvo je povinné zvoliť iného zástupcu obce.
Poproč vznikla ako samostatná obec po roku 1989, predtým bola súčasťou obce Rovné. Bývalý starosta nevylučuje, že v budúcnosti budú aj pre nezáujem ľudí o volené funkcie musieť znova uvažovať o zlúčení s inou obcou. Buď s Rovným, alebo s Hnúšťou.
„Zatiaľ sme o prípadnom zlúčení so spomínanými samosprávami nerokovali,“ dodal Kvaka. Paulenová z ministerstva vnútra zdôrazňuje, že náš právny poriadok zlúčenie obci neupravuje bez ich súhlasu ani v prípade, že jedna z obcí nemá dlhodobo starostu. Môže sa tak stať len v prípade, ak sa obce rozhodnú dobrovoľne. Predchádzať zlúčeniu musí súhlas obyvateľov oboch dotknutých obcí.