V Trenčíne šarapatia bobry, ľudia sa bránia

, 26.06.2014 15:00
bobor, Potvorice
Takéto stopy zanecháva po sebe bobor v Potvoriciach, ukazuje Peter Nováčik. Autor: ,

Na území Trenčína sa objavili bobry a ich hrádza komplikuje činnosť čistiarne odpadových vôd. V budúcnosti môže dokonca spôsobiť, že do pivníc niektorých rodinných domov začne prenikať voda.

Ľudia hľadajú kompromis, ako tomuto chránenému živočíchovi nezničiť jeho príbytok a zároveň mu zabrániť, aby robil väčšie škody. Prímerie potrvá do októbra.

Hrádzu objavili pracovníci Povodia Váhu počas pochôdzok, nachádza sa na Zlatoveckom kanáli. Je v blízkosti priemyselného parku, neďaleko areálu AU Optornics, ale pritom v miestach, kam ľudia príliš nechodia. Hrádza z prútia prehradila koryto kanála, vzniklo tu menšie jazierko, v okolí vidno viacero ohlodaných a popadaných stromov.

„Ako správca toku sme povinní zabezpečovať v korytách prietok a stav tohto koryta nie je štandardný. Na druhej strane ide o zviera, ktoré je zákonom chránené, preto sa snažíme udržiavať tento stav taký, aký je, aby sa ďalej nezhoršoval. Je to pre nás výnimočná a nová skúsenosť, pretože takýto problém sa na našich tokoch vyskytol prvýkrát. V extrémnom prípade by sa mohlo stať, že pri väčšej vodnosti, keď sú hladiny spodných vôd vyššie, by mohlo prísť k ich vzdúvaniu v pivniciach občanov,“ vraví Ladislav Glinda z Povodia Váhu.

Pracovité bobry komplikujú činnosť tunajšej čistiarne odpadových vôd, ktorá patrí spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie. Bobria hrádza je pod touto čistiarňou, odtokové pomery sa zhoršili a voda sa začala vracať späť do čerpacej stanice. Celá prevádzka čistiarne je tak drahšia. „Je tam viac čerpania, a to znamená zvýšenie nákladov na prevádzku čistiarne odpadových vôd. Je to atypický prevádzkový problém, ešte sme sa tu s bobrom nestretli,“ povedal Juraj Masár, projektový manažér Trenčianskych vodární a kanalizácií.

V súčasnosti nevie nikto povedať, či hrádza je dielom jedného bobra, alebo ich je tu viacero. Ak je tu pár, je možné, že práve teraz sú v ich brlohu mláďatá. Správca čistiarne odpadových vôd, pracovníci Povodia Váhu a štátnej ochrany prírody sa dohodli na kompromise, ako dať bobrom šancu, aby mohli svoje mláďatá vychovať. Ak správca čistiarne zistí, že hladina vody príliš stúpla, zavolá štátnu ochranu prírody a jej pracovníci opatrne znížia bobriu hrádzu alebo ju na jednom mieste narušia. Tak sa zvýši odtok a hladina vody klesne. Tento stav má trvať až do jesene.

„Ďalší postup stanovíme koncom októbra. Vyhodnotíme, čo prinieslo toto opatrenie, či je dostatočné a bude to ďalej pokračovať takýmto spôsobom, alebo je to neúnosná situácia a bude sa musieť urobiť radikálny krok. Aký by to bol krok, to je zatiaľ otvorené,“ dodal Daniel Prekop z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Trenčíne.

Peter Nováčik, podpredseda OZ Brečtan, ktoré sa venuje ochrane životného prostredia, pripomína, že na území bývalého Československa bol bobor vyhlásený za vyhynutý druh. Posledné stopy jeho činnosti našli v roku 1900 v okolí Bratislavy, odvtedy sa na našom území nevyskytol, až v roku 1977 na Záhorskej nížine. Pravdepodobne sem prišiel zo susedného Rakúska. Rozširovanie bobra je veľmi pomalé, približne 4 až 7 kilometrov za rok. Živí sa prevažne kôrou zo stromov, ktorú si uskladňuje aj na zimu. Za rok skonzumuje asi 4 tony dreva s kôrou. Strom s priemerom okolo 15 centimetrov je schopný zložiť za minútu, na výstavbu hrádze používa konáre. Priestranný brloh má na suchu, vchod doň je však pod vodou, aby sa chránil pred nepriateľmi. Ako 3-ročné odchádzajú mladé bobry od svojich rodičov, aby si na inom mieste založili vlastnú rodinu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hrádza #bobor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku