Mesto a spoluorganizátor projektu Technické služby A.R.K sa rozhodli rešpektovať názor obyvateľov Bratislavy a na ich sťažnosti reagovali zatretím sporných malieb neutrálnou šedou farbou. Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad totiž po prezretí si výsledku práce mladých umelcov skonštatovala, že odstránenie malieb bude najlepším riešením.
“Keďže máme v Bratislave dosť zdevastovaných plôch s grafitmi, nie som za vytváranie ďalších, ktoré pôsobia neželane. Preto som nesúhlasila, aby sa maľby dokončili a požiadala som, aby ich pretreli,” vysvetlila Konrad. Nakoniec ostal len farebný náter na stĺpoch podopierajúcich drevenú pergolu nad nástupišťami MHD, ku ktorým vraj nikto vážne výhrady nemal.
Kým čistenie a upratovanie priestorov v okolí Hlavnej stanice ľudia ešte chválili, na kreatívnu úpravu betónových plôch reagovali negatívne. Živá diskusia sa strhla najmä na sociálnej sieti, kde sa k novej farebnejšej podobe námestia kriticky vyjadrilo najviac ľudí a kresby električiek či sovy označili za gýč, hanbu ba i vandalizmus. Viacerí dokonca diela prirovnali k nelegálnym graffiti.
Dobrovoľníkom, medzi ktorými boli aj výtvarníci z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, sa tak neušla reakcia, akú očakávali. „Prekvapilo nás, že sa ľudia zamerali práve na tento jeden detail a kvôli nemu kritizovali celý projekt. Pritom počas prác sa ľudia pristavovali a fandili tomu, čo robíme,“ povedala zástupkyňa spoluorganizátora Denisa Vološčuková.
Architektovi Adamovi Berkovi sa nepozdáva to, že návrhy súčasnej podoby námestia neboli dostatočne konzultované s odborníkmi. „Poradiť sa je to najdôležitejšie a najlepšie, čo môže dobrovoľník spraviť. Aj odborníkom totiž na tomto meste záleží, častokrát len nemajú toľko času ako aktivisti,“ myslí si Berka. Denisa Vološčuková priznala, že vopred konzultovali len návrh na dizajn stĺpov a v ostatnom dostali dobrovoľníci voľnú ruku.
Podobné aktivity označujú za krátkodobé riešenia
Takáto iniciatíva podľa Berku nerieši celkový problém stanice a je len záplatou na krátky čas. „Aktivizmus v takejto forme vnímam kriticky. Je len zúfalstvom zo situácie, ktorú má na svedomí mesto,“ povedal Berka.
Na tento problém reagoval aj založením Hnutia proti okrášľovaniu Bratislavy na sociálnej sieti. Vyjadril tak svoj odpor k niektorým dobrovoľníckym aktivitám, realizovaným podľa jeho slov najmä neodborne vzdelanými nadšencami.
Podobný názor má aj aktivista Matúš Čupka, ktorý sa pravidelne realizuje v činnostiach, zameraných na pomoc mestu. “Takéto zásahy majú minimálnu trvanlivosť a sú iba náplasťou na niekoľko dní. Pritom katastrofálna situácia stanice nevznikla pred dvoma týždňami,” povedal Čupka.
K dočasnému riešeniu úpravy okolia Hlavnej stanice sa mesto uchýlilo pre pretrvávajúce problémy s plánovanou rekonštrukciou priestorov, ktorú investor ešte stále nezačal. Kým nebude isté, že svoj záväzok nestihne v dohodnutom termíne splniť, mesto nemôže vo veci podniknúť žiadne právne kroky.
“Z právnej analýzy, ktorú vypracovala externá právnická kancelária Bobák, Bollová a spol. vyplýva, že od zmluvy, ktorú podpísal v posledný deň funkčného obdobia Andrej Ďurkovský, nie je možné zo strany mesta odstúpiť. Stále musíme čakať na realizáciu investičného zámeru, preto sme sa rozhodli skrášliť stanicu aspoň dočasne,” vysvetlil Stanislav Ščepán, hovorca primátora Milana Ftáčnika.
Kritiku vnímajú pozitívne
Napriek všetkému sa organizátori projektu zhodli, že kontroverzné maľby prinútili Bratislavčanov všímať si svoje okolie a zaujímať sa o dianie okolo seba. „Teraz, keď toľko ľudí zaostrilo pozornosť na stanicu, je nádej, že popri komentovaní malieb začnú byť všímavejší, a že sa aktívne zapoja do skvalitňovania priestoru. Každý z nás môže strhnúť nelegálne vylepený plagát alebo upozorniť ľudí, že WC je v budove stanice. Ľahostajnosť je totiž najhoršia,” myslí si Denisa Vološčuková. Predtým totiž špinavý a zapáchajúci múrik nikoho nezaujímal a ľuďom nerobilo problém znečisťovať jeho okolie dokonca močom a výkalmi.
Proti tomuto fenoménu sa v rámci komunitného projektu chystajú bojovať aj naďalej. V riešení problémov si chcú brať inšpiráciu aj zo zahraničných metropol a iných projektov. So svojimi návrhmi môžu prichádzať aj občania. “Sme otvorení debate. Boli by sme radi, keby sa Bratislavčania vyjadrili aj k tomu, čo by sa im páčilo, nielen k tomu, čo sa im nepáči,” dodala Vološčuková.
Aktivity projektu Spolu pre čistú stanicu, ktoré odštartovali pred dvoma týždňami, neboli krátkodobou záležitosťou a pokračovať budú celé leto. Ich cieľom je zveľadiť priestor v okolí stanice, aby mohla byť vizitkou mesta a dôstojnou vstupnou bránou Bratislavy. Po kompletnom uprataní priestoru, vyčistení a natretí múrov, zasadení novej zelene či odstránení nelegálnych reklám bude k najbližším úpravám patriť podľa slov hlavnej architektky napríklad osadenie nových smetných košov či vyskúšanie predelených lavičiek – po vzore európskych miest.