Nikto presne nevie, komu v hlave skrsol nápad použiť vagón, určený do šrotu, ako most. „Pôvodný most bol zničený cez vojnu, potom ho nahradila lávka na lanách, ktorá tiež nevydržala. Koncom 60. rokov nejakí chlapíci vybavili od železníc vyradený starý vagón a nechali ho sem dotiahnuť,“ hovorí Jozef Ždánsky, ktorý sa rozhodol pustiť do jeho obnovy.
Most spája miestne časti Hájniková a Dolinky. Cestu si ním kedysi skracovali deti do školy aj ľudia, ktorí pracovali v štátnom majetku v Pstruši. Dokonca ním mohli prechádzať aj autá. Za takmer polstoročie však vagónový most schátral, podlaha bola samá diera a ľudia sa mu radšej vyhýbali. Zarastal kriačím, stromami a nakoniec ho ukryla húština.
Penzista Jozef žije v Dolinkách a z okna kuchyne má vozeň nad riekou na dohľad. „Keď som odišiel do dôchodku, bolo mi dlho. Ten vagón sa mi vždy páčil, tak som si povedal, že s ním niečo urobím,“ opisuje svoje pohnútky spred troch rokov. Pridali sa k nemu miestni mladí dobrovoľníci, obec dala peniaze na materiál.
„Mám rád pamiatky, ktoré približujú históriu. Ako dieťa som sem chodil s rodičmi na vychádzky, už vtedy vagón chátral. Pred časom sa objavili aj také názory, že by sa mal dať do šrotu,“ hovorí Vígľašan Branislav Uhliar (30), ktorý sa do obnovy zapojil aj s kamarátmi. Vynovili podlahu, vagón natreli zelenou farbou a dnes ho vidieť už z diaľky.
Postupne zveľaďujú aj okolie, tento rok si naplánovali úpravu prístupovej poľnej cesty z Doliniek. Chýr o nevšednej atrakcii sa rozletel internetom a láka sem čoraz viac domácich i zahraničných turistov. „Určite je to unikát. Hľadal som na internete, ale takýto most z vagóna som nikde inde na Slovensku nenašiel, iba nejaký podobný kdesi na juhu Európy,“ dodáva Uhliar. Koľko má vagón rokov, nevedno. „Takéto typy sa vyrábali medzi rokmi 1931 až 1939, takže má už aj svoju historickú hodnotu. Bol to osobný vozeň, z ktorého odstránili sedadlá aj okná, aby mohol slúžiť ako most. Zaujímavý je aj tým, že v ňom nie je nijaký zvar. Dávali ho dokopy nitmi ako lode,“ približuje Ždánsky.
A ako vozeň dostali z koľajníc zo železničnej stanice, ktorá je vzdialená asi sto metrov, až sem? Pamätníci hovoria, že ho najprv rozobrali a potom ho pomaly po starej ceste, ktorá vtedy viedla od stanice rovno k mostu, presunuli pomocou lán a buldozérov, nakoniec ho osadili žeriavom. Pamiatka na presun zostala na ňom dodnes. Ako hovorí Ždánsky, počas náročného premiestňovania sa vagón aj prevrátil, odvtedy je jedna strana zvonka mierne preliačená.