Jedna zo sôch nesie podobu Štefana Závodníka, ktorý bol priekopníkom včelárstva na území dnešného Slovenska. Za Rakúsko-Uhorska pôsobil ako farár v obci Pružina, ktorá je kúsok od Čelkovej Lehoty. Ďalšou sochou je sv.¤Ambróz, ktorý sa stal patrónom včelárstva. Podľa legendy sa mu ako malému chlapcovi včely usadili na tvári a kŕmili ho medom. Samozrejme, v Čelkovej zbierke nemôže chýbať ani včelárska klasika, úle znázorňujúce medveďa. Všetky krásne vymaľované, konštruované tak, že včely lietajú spredu a včelár sa k nim dostane otvorením chrbta sochy.
„Sochy som si nerobil sám, je to vysoko odborná práca. Sú dielom rezbárov a remeselníkov z okolia. Spolu tu mám sedem figurálnych úľov. Najnovšia je Lurdská jaskyňa. Bol som v Lurdoch na púti, mám odtiaľ krásne zážitky, tak som tu chcel mať malú Lurdskú jaskyňu. Socha je dovezená z Poľska, ale jej okolie, teda vstup do jaskyne, je vyrezané zo starej lipy, ktorá rástla v Pružine, kde je pochovaný Štefan Závodník,“ hovorí Alexander Čelko.
A zároveň dodáva, že tieto figurálne úle sú len na parádu alebo na propagáciu včelárstva, určite nie na med. Keď je dobré počasie, tak sa z tohto úľa včely vyroja, pretože tam majú málo priestoru. Zvyčajne uletia preč, len niekedy sa mu podarí roj chytiť. Preto má okrem sôch aj klasické úle, v ktorých sú rámiky s rozmermi 42 krát 24 centimetrov. Ak je dobrý rok a od jedného včelstva má 15 – 20 kilogramov medu, tak je spokojný. Včelárstvom sa zaoberá už vyše 60 rokov, a tvrdí, že takýto výnimočný rok, ako je tento, ešte nezažil.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
„Z včelárskeho hľadiska je to mimoriadny a zvláštny rok. V živote sa mi ešte nestalo, aby sa včely nerojili. V tomto roku sa to stalo. Zapríčinil to máj, keď boli studené noci a moje včeličky mali asi menej zásob,“ rozpráva skúsený včelár.
Keď mali včely slabé zásoby, zlikvidovali všetky trúdy, vlastne ešte len trúdí plod. Povynášali ich von z úľa. Z ich pohľadu to bolo logické konanie, tak im kázal pud sebazáchovy, trúdy by spotrebovali časť zásob. Ale keď neboli trúdy, nebola ani rojová nálada, kráľovné nemali ženíchov.
Čelkova Lehota má asi 130 obyvateľov a je vzácnosť stretnúť tu človeka, ktorý má iné priezvisko ako Čelko alebo Čelková. Pod týmto priezviskom sú zapísané asi dve tretiny miestnych obyvateľov. Alexander Čelko dnes býva na sídlisku Lánska v Považskej Bystrici, do rodnej obce dochádza za svojou životnou záľubou.
„Sem chodím len na rekreáciu, tu aktívne odpočívam a aktívne starnem,“ vraví Alexander Čelko.