Ničivý zosuv by sa už vo Vrátnej nemal zopakovať

, 03.08.2014 16:30
Vrátna
Masa zeminy a kamenia sa odtrhla na viacerých miestach, valila sa dole žľabmi a poškodila desiatky áut. Tieto odtrhy skúmajú lavínoví preventisti i geológovia. Autor: ,

Terchovčania sa nemusia obávať, že by ich v blízkom čase postihla taká živelná pohroma ako minulý týždeň.

Potvrdili to geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorí vo Vrátnej doline robili od pondelka prieskumné práce. Nevylúčili však, že k menším zosuvom dôjsť môže.

Prívalový dážď a spolu s ním prúd hliny a skál v pondelok minulý týždeň spustošili Vrátnu dolinu. Voda vytrhla kusy asfaltu z prístupovej cesty do doliny a zmietla aj zaparkované autá. Horská chata Vrátna, z ktorej premáva lanovka na hrebeň Malej Fatry, zostala zatopená a na ceste pod ňou sa zosunul svah. Celkové škody sú zhruba 10 miliónov eur.

Podľa vedúceho oddelenia inžinierskej geológie Pavla Liščáka výskyt ďalších zosuvov bude závisieť od toho, koľko naprší. Scenár podobný tomu spred vyše týždňa však vylučuje. Vrstva skál a kamenia, ktorá po smršti zostala v okolí dolnej stanice kabínovej lanovky Chleb, podľa neho môže zachytiť menšie prúdy hliny, ktoré by mohli vzniknúť po dažďoch.

Masívnejšie strhnutie pôdy v dôsledku dažďov je podľa Liščáka nereálne aj preto, že na dne doliny zostali len holé skaly. „Nepredpokladáme až taký pohyb a rozsah hmôt. Dno doliny je vyerodované až na skalný podklad. Všetko je to už spláchnuté,“ vysvetľuje. Blízke hotely pre turistov by podľa neho mohli ohroziť len zrážky okolo 200 milimetrov. Znamenalo by to, že na jeden štvorcový meter musí spadnúť 200 litrov vody, čo je v našej oblasti rarita. Pri minulotýždňovom zosuve napadlo 65 milimetrov zrážok.

Geológovia chcú nad lokalitou urobiť letecký prieskum, aby presnejšie zaznamenali rozsah škôd. Na predchádzanie zosuvom v budúcnosti Liščák odporúča na svahy Vrátnej doliny umiestniť pružné oceľové siete. Tie sa využívajú aj v Alpách.

Rezort životného prostredia tvrdí, že preventívne opatrenia bude analyzovať. Použitie sietí však podľa hovorcu ministerstva Maroša Stana obmedzuje extrémny terén vo vysokom stupni ochrany prírody a poveternostné podmienky. „Alpské a slovenské prostredie sa líšia napríklad otvorenosťou svahov a zalesnením, pre alpské prostredie sú prúdy bahna a kamenia, zvané múry, typické,“ dodal. Na Slovensku nie sú hlinito-kamenité prúdy až také bežné.

Prioritou, ako hovorí Stano, sú teraz záchranné a zabezpečovacie práce vodohospodárov. Slovenský hydrometeorologický ústav zároveň pracuje na systéme včasného varovania, ktorý dokáže niekoľko hodín vopred predpovedať, kde hrozia povodne a prívalové vlny.

Pohromu v Terchovej spôsobila zhoda nepriaznivých okolností. „Spadlo tam 65 milimetrov zrážok. Predchádzalo tomu niekoľkotýždňové obdobie dažďov a búrok, takže celý masív je v súčasnosti napitý vodou,“ vysvetlil Liščák. V horných častiach vo výške od 1 500 do 1 600 metrov vzniklo mnoho drobných zosuvov, ktoré prúdili lavínovými žľabmi. Tým, že nabrali rýchlosť asi 40 kilometrov za hodinu, prešli do hlinito-kamenitých prúdov. Nešlo teda o klasický zosuv pôdy, pre ktorý je typický pomalý pohyb.

K podobnej spúšti vo Vrátnej došlo už dvakrát, v rokoch 1848 a 1959. Napriek tomu geológovia situáciu priebežne nemonitorovali a územie nebolo ani na zozname rizikových oblastí. „Vtedy to bolo považované skôr za povodeň a toto bol typický hlinito-kamenitý prúd,“ povedal Liščák. V prípade potreby sú podľa Liščáka v geologickom ústave pripravení aktualizovať geologickú mapu a zaznačiť do nej oblasti s rizikom hlinito-kamenitých prúdov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#búrky #prívalový dážď #Terchová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku