Kuchynský odpad väčšinou končí v bežných kontajneroch, odkiaľ putuje na skládky. Tam sa rozkladá a vytvára nebezpečné plyny, ktoré unikajú do atmosféry.
„Z environmentálneho pohľadu je to odpad, ktorý robí najväčšie problémy pri skládkovaní komunálneho odpadu. Je zdrojom metánu, ktorý je skleníkotvorný plyn. Separovaný zber je potrebný aj z legislatívneho hľadiska, pretože Slovensko sa zaviazalo voči Európskej komisii, že zníži množstvo takýchto odpadov ukladaných na skládky," upozorňuje Martin Valentovič, predseda občianskeho združenia Priatelia Zeme.
Dubnica nad Váhom patrí podľa Valentoviča na špičku „triedičov". Okrem plastu a skla tu triedia aj biologicky rozložiteľný odpad. Separovanie gastroodpadu je pre mesto novou výzvou. Na Slovensku to nie je ani zďaleka bežnou záležitosťou.
„Snažíme sa o to viac ako rok, problém bol nájsť zmluvného partnera, ktorý by tento odpad likvidoval za výhodných podmienok. Vlani sme museli túto aktivitu stiahnuť, tento rok sa nám po dlhom úsilí podarilo nájsť partnera v okolí Dubnice, takže sme mohli rozbehnúť kampaň," vraví Ivana Tepličková, vedúca oddelenia výstavby, územného plánovania a životného prostredia Mestského úradu v Dubnici nad Váhom.
Odpad budú voziť do bioplynovej stanice v neďalekých Horovciach. V súčasnosti radnica považuje za najdôležitejšiu úlohu získať pre spoluprácu občanov. Výzva na webovej stránke mesta alebo formou letákov sa ukázala ako málo účinná. Preto chce priamo oslovovať občanov a vysvetľovať im, ako bude zber fungovať a aký to má zmysel.
Začiatkom októbra by rodiny dostali 10-litrové vedierka na kuchynský odpad. Spočiatku to budú hlavne občania bývajúci v rodinných domoch a malých bytovkách. Ak sa zber uchytí, radnica ho chce rozšíriť na celé územie mesta. „Väčšina samospráv sa do tohto zberu nehrnie, ani občania nemajú o to záujem, lebo je to dosť komplikované. Dubnica nad Váhom patrí medzi svetlé výnimky," dodal Martin Valentovič.
Výsledky dubnického prieskumu by mali byť známe na konci septembra.