V jamách, ktoré slúžili na uchovávanie potravy, našli veľké množstvo zuhoľnateného obilia a kostí zvierat. „Archeozoologička nám už potvrdila prítomnosť hovädzieho dobytka, ovce, kozy, ošípanej a dokonca zajaca,“ vymenovala vedúca archeologického výskumu Zuzana Ďuďáková.
Zistia, čím sa predkovia živili
Okrem toho objavili kosti rýb, žiab a ulity slimákov, ktoré títo pravekí ľudia pravdepodobne hojne konzumovali, pretože v prítomnosti vodných tokov ich bol dostatok. „Na základe vyhodnotenia všetkého materiálu archeozoologička a archeobotanička budú vedieť rekonštruovať obraz, ako sa asi naši predkovia stravovali,“ uviedla Ďuďáková, podľa ktorej zatiaľ o strave našich predkov veľa nevieme.
Súčasťou pravekého jedálničku bolo aj mäso lovnej zveri. Nálezy dvoch ľavých jeleních sánok, ktoré archeológovia objavili v strede na dne jamy v zvláštnej prekríženej polohe, svedčia aj niečom inom. Rovnako ako zvieracia kosť, nájdená v nádobe s obilím, mohli mať podľa výskumníkov rituálny význam.
Foto: Zuzana Ďuďáková
Ďalšie informácie prinesú odborné analýzy
Na základe analýzy kostí a stôp po zárezoch na kostiach určí archeozoologička, aké staré boli hospodárske zvieratá, keď ich ľudia zabili a ako boli časti zvierat spracované a použité. „Budeme vedieť rozlíšiť aj určitú hospodársku stratégiu a povedať, či boli zvieratá chované na mlieko alebo na mäso, kedy boli zabíjané a podobne,“ vysvetlila Ďuďáková.
Už teraz vedia, že kožu zo zvierat spracovávali ľudia napríklad kostenými šidlami, ktoré vyrábali z kostí väčších zvierat a používali na tvorbu otvorov. O odolnosti a kvalite nástroja svedčí zachovalé šidlo, ktoré sa v blízkosti jamy našlo. „Aj po 4 000 rokoch je stále také ostré, že by sa s ním dalo ešte teraz pracovať. Kosť je veľmi odolná a pokiaľ nie je v kyslej pôde, pretrvá dlhé roky,“ prezradila Ďuďáková.
Odtlačky listov sú unikátom
Čo však archeológovia aj botanik považujú za skutočne ojedinelé, sú odtlačkov listov v mazanici – materiáli, ktorým ľudia mazali steny hospodárskych objektov, aby zabránili pôsobeniu poveternostných vplyvov. Zvyčajne sa totiž nájdu len odtlačky prútia, preto sú archeológovia nálezom obsahujúcim celé listy stromov prekvapení.
„Nevieme o žiadnej inej lokalite maďarovskej kultúry (kultúra zo staršej doby bronzovej, poznámka redakcie), na ktorej by sa také niečo zachovalo, pretože keď bolo prútie využívané na konštrukciu obytných stavieb, bolo zvyčajne od listov očistené. Preto dúfame, že nám botanik bude vedieť povedať, aké typy stromov boli využívané na výrobu obydlí,“ dodala archeologička.
Našli aj keltské predmety
Okrem objektov zo staršej doby bronzovej sa archeológom podarilo odkryť aj jeden z laténskej doby, teda z obdobia Keltov, ktoré sa datuje na rozhranie konca tretieho a začiatku druhého storočia pred naším letopočtom.
„Odtiaľto máme najkrajšie kusy keramiky, napríklad úlomok z nádoby z grafitovanej keramiky, ktorá je pre Keltov typická,“ prezradila archeologička. Najobľúbenejšou farbou Keltov vraj bola modrá. Svedčí o tom aj farba úlomku z náramku, ktorý v pôde našli.
Jarok bol v minulosti vyhľadávanou lokalitou
Podľa Ďuďákovej a študenta Matúša Mela, ktorý výskum inicioval, množstvo artefaktov dokazuje, že najbližšie okolie Jarku bolo v dávnej minulosti veľmi vyhľadávaným miestom. Svoje stopy tu zanechali viaceré kultúry. „Celý tunajší potok bol už od neolitu kontinuálne osídlovaný, a to nielen v Jarku, ale od Veľkého Zálužia až po Hornú Kráľovú,“ prezradil Matúš Melo, ktorý z Jarku pochádza.
Prírodné podmienky a vlastnosti krajiny boli pre ľudí pravdepodobne veľmi vyhovujúce. Archeológovia sú presvedčení o tom, že v lokalite je veľké množstvo ďalších zaujímavých objektov, ktoré by sa dali skúmať dlhé roky.
Výskum podporila obec
Pri troche šťastia by mohli niektorý z ďalších objektov preskúmať budúci rok. Výskum, ktorý je prvým vedecko-dokumentačným projektom v Jarku a širšom okolí, financovala obec. Starosta Róbert Bakyta už prisľúbil podporu aj v budúcnosti. „Pre našu obec je to obrovský prínos v oblasti spoznávania svojej identity a histórie,“ uviedol Bakyta.
Nie sú lovcami pokladov
Hoci zem často odhalí aj vzácne predmety a cenné kovy, archeológovia tvrdia, že nehľadajú poklady. „Mnoho ľudí si myslí, že to je naším cieľom, ale my chceme hlavne rekonštruovať život pravekých ľudí do posledného detailu. Taká bronzová ihlica síce dobre zadatuje objekt, ale povie nám menej o tom, ako človek žil a čo konzumoval, než napríklad zvieracie kosti. Snažíme sa priblížiť k reálnemu obrazu každodenného života ľudí,“ vysvetlil Melo.