Podľa šéfa ekonomického odboru mesta Karola Kruteka za poklesom dlhu o takmer 38 miliónov je najmä vyrovnanie časti návratnej finančnej výpomoci, konkrétne 22 miliónov čerpaných v súvislosti s výstavbou automobilky Kia pri Žiline, ako aj splácanie komerčných úverov v rokoch 2009 až 2013 v celkovej sume 7,9 milióna eur.
Správa o hospodárení mesta, ktorej znenie dnes žilinské mestské zastupiteľstvo bez výhrad schválilo, hovorí aj o minulých či budúcich rizikách. „K najvýznamnejším rizikám, okrem hroziacich súdnych sporov, patrili predovšetkým záväzky z roka 2010 presahujúce 12,6 milióna eur. Išlo o záväzky z bežného obchodného styku v sume takmer 3,3 milióna a záväzky z realizácie opráv infraštruktúry spoločnosťou Doprastav v rokoch 2009 až 2010 v sume takmer 9,4 milióna eur, pričom táto suma bola následne spoločnosťou Doprastav postúpená na spoločnosť VÚB a je uhrádzaná pravidelnou splátkou 664-tisíc eur za rok,“ uviedol Krutek a pokračoval, že nečakaným bol aj nikde nezaevidovaný dlh mesta voči štátu, konkrétne vyše 4,5-miliónová dotácia z roku 2005 na projekt Kia.
„Tento záväzok nebol vedený ani v účtovníctve mesta a nenachádzal sa ani v účtovnej evidencií ministerstva hospodárstva, bol zistený až v roka 2011 a je splácaný od roka 2013 v zmysle dohody o splátkach,“ dodal vedúci ekonomického odboru mesta.
Do budúcnosti sa podľa Kruteka javí ako rizikový predovšetkým rok 2017, keď bude mesto musieť uhradiť zostávajúcu časť záväzku voči spoločnosti Doprastav postúpeného na spoločnosť VÚB v sume 4,8 milióna eur plus v roku 2018 zaplatiť poslednú splátku 572-tisíc eur. „Z hľadiska udržateľnosti rozpočtu a významných finančných rizík mesta sa ako najvýznamnejšie javia súdny spor so spoločnosťou Aupark v sume vyššej ako 17 miliónov eur a vyrovnanie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej na vybudovanie obytného súboru Krasňany pre spoločnosť Kia v sume presahujúcej 17 miliónov eur a splatnej do konca roka 2014,“ dodal Krutek.