Vďaka jednoduchým riešeniam by mestá mohli tlmiť vplyv extrémnych prejavov v počasí, najmä horúčav. V skratke ide o to, aby architekti, urbanisti a všetci tí, ktorí majú na starosti rozvoj miest, mysleli aj na stromy.
Neznamená to, že teraz máme v mestách vysádzať celé lesy. Niekedy stačí naozaj len pár vhodne vysadených stromov. Nitrianski vedci v projekte s názvom Environmentálne aspekty urbanizovaného prostredia hradenom z eurofondov objavili totiž zaujímavý fenomén. Pôvodne si mysleli, že najlepšia klíma bude v mestskom parku, že práve tu bude v období horúčav najpríjemnejšie. No chladnejšie prostredie bolo nakoniec v blízkosti Agroinštitútu a výstaviska Agrokomplex, v lokalite, ktorá bola oveľa chudobnejšia na stromy. Ako je to možné?
Podľa prorektorky pre vedeckovýskumnú činnosť Univerzity Konštantína Filozofa Zdenky Rózovej je za tým prúdenie vzduchu. „Na túto lokalitu prúdil chladnejší vzduch z neďalekých vodných plôch z výstaviska. A toto je dôležité. Netreba vysádzať celé parky. Stačia aj menšie, ale otvorenejšie výsadby, ktoré k prispejú k prúdeniu chladnejšieho vzduchu v meste.“
Stačí, ak sa mestskí plánovači a developeri len poriadne rozhliadnu po okolí a v obyčajnej rieke či jazere môžu nájsť vhodnú „klimatizáciu“ pre svoj projekt. Aj vďaka správne vysadenej zeleni sa dá z nej chladný vzduch priviesť do najhorúcejších oblastí.
Práve horúčavy sú podľa Rózovej najakútnejším problémom miest v súvislosti s klimatickou zmenou. Na rozsiahlych asfaltových či betónových plochách, parkoviskách, námestiach, križovatkách sa vytvárajú tepelné ostrovy. „Naše merania ukázali, že teplotný rozdiel medzi plochou bez zelene a plochou so zeleňou môže dosahovať 10 až 15 stupňov,“ uviedla environmentalistka Katarína Bahnová. Tri roky sledovala teplotu, vlhkosť vzduchu a s prístrojmi zbierala ďalšie dáta z nitrianskeho sídliska Chrenová I, ktoré patrí mimochodom k najzelenším na Slovensku a je vďaka svojej zaujímavej skladbe zaradené v zoznamoch UNESCO.
Aj tu sa ukázalo, že tepelné ostrovy a horúčavy dokáže tlmiť zeleň. Nejde len o tieň či vlhkosť, dôležitá je aj pestrosť zelene. „Významný vplyv na mikroklímu v mestskom prostredí má aj to, či sú v pásoch zelene zastúpené všetky tri etáže. Stromy, kríky, ale aj obyčajný trávnik,“ poznamenala Bahnová. Sú lokality, kde sa už nová výsadba nezmestí, ale to neznamená, že sa tam zeleň nedá doplniť. Dokazujú to príklady zo zahraničia ako zelené strechy či zelené steny – špeciálne konštrukcie s vreckami hliny a so samostatným zavlažovaním.
Podľa Bahnovej niekedy stačí len sa riadne starať o zeleň a dopĺňať napríklad trávnik tam, kde chýba. Plochy zeminy bez trávnika vyhrievajú prostredie podobne ako asfalt. Horúci vzduch si dokonca nevytvára len samotné mesto, ale môže sa doň tlačiť aj okolitých polí. Je preto vhodné, aby sa vysádzali zelené pásy na poliach a tiež zeleň v okrajových častiach mesta, ktorá môže mesto chrániť pred týmto vplyvom.
S horúčavami by ľudia v mestách mali bojovať aj preto, aby ochránili potenciu u mužov. Vedci napríklad zisťovali, aký vplyv majú horúčavy na vylučovanie ftalátov. To sú látky, ktoré sa vylučujú z plastov. A predstavujú riziko práve v lete, keď si ľudia dopĺňajú tekutiny z plastových fliaš. Pri vyšších teplotách sa ftaláty uvoľňujú intenzívnejšie, pričom negatívne vplývajú na pohlavné orgány u mužov a vôbec na zdravie celej populácie.
Katka Bahnová robila výskum na sídlisku Chrenová I v Nitre, ktoré patrí k najzelenším na Slovensku a ktoré je vďaka architektovi Scheerovi zapísané do urbanisticko-architektonickej knihy UNESCO.
Čo môže mesto ochladiť?
- vodné plochy – premyslenou výsadbou zelene sa môže podporiť prúdenie chladnejšieho vzduchu od jazera či rieky, netreba na to celý park, pomôže pár stromov
- udržiavaný trávnik – niekde stačí len doplniť chýbajúci trávnik, obnažená zemina totiž dokáže v lete akumulovať teplo podobne ako asfalt či betón
- pestrá zeleň – na mikroklímu v meste má vplyv aj to, či sú v zelených pásoch a alejach zastúpené všetky tri „poschodia“ – nielen stromy, ale aj kríky a kvalitný trávnik
- vysádzanie zelených pásov na poliach – vedecký výskum ukázal, že teplý vzduch môže do mesta prúdiť aj z okolitých polí, obmedziť ho môžu zelené pásy medzi poľami, ich vysádzanie a obnovanie neslúži preto len zvieratám, ale aj ľuďom