Našli tu nálezy z bronzovej doby, zo stredoveku či z čias germánskeho osídlenia. Archeologické vykopávky prebiehajú v časti Košťany, ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Už jej názov napovedá, že obyvatelia tu desaťročia v zemi nachádzajú kosti.
„Počas prvých troch mesiacov výkopových prác bolo vo Valalikoch zachytených viacero archeologických objektov z rôznych historických období. Tie sa koncentrovali na oboch koncoch Abovskej ulice, v miestnej časti Košťany, známej svojimi archeologickými nálezmi už z minulosti. Na dolnom konci ulice sme popri inom zachytili časť obytnej stavby, zrejme z bronzovej doby, stredovekú zásobnú jamu či vrstvu s novovekými nálezmi z 18. storočia,“ vysvetľuje archeológ Juraj Malec z Archeológie Zemplín.
Na opačnom konci ulice zase odkryli stredovekú sídliskovú jamu z 2. – 3. storočia nášho letopočtu, ktorá svedčí o hustom germánskom osídlení. Z vykopávok sa podarilo identifikovať germánsku hrnčiarsku a kováčsku pec z rímskeho obdobia.
Pri pohľade na nálezy z rôznych období sa natíska otázka, či ich triedenie a priradenie k jednotlivým časovým obdobiam nebude pre vedcov komplikované. „Pre celkové spracovanie a posúdenie danej lokality je určite jednoduchšie, keď ide o osídlenie z jednej časovej etapy. Pri "miešaní“ období však vieme získať komplexnejší obraz o skúmanej oblasti a osobne to považujem za zaujímavejšie," myslí si Malec.
Archeologické práce sú však obmedzené len na plochu výkopu pre kanalizáciu, vedľa neho sú už súkromné pozemky.
„Obmedzenie skúmanej plochy na rozmer ryhy výkopu môže vo viacerých prípadoch zabrániť kompletnému preskúmaniu prípadného rozmernejšieho objektu alebo objektu situovaného pri okraji ryhy. Ako príklad si môžeme predstaviť zachytenie kostrového hrobu, z ktorého budeme vedieť kvôli tomuto obmedzeniu preskúmať iba priestor dolných končatín,“ priblížil archeológ.
Na druhej strane podľa neho líniová stavba ponúkne vynikajúci prehľad historického osídlenia jednotlivých častí skúmaných obcí.
Vo Valalikoch sa pred niekoľkým desaťročiami našli nálezy z avarského a zo slovanského obdobia. Presnejšie išlo o pohrebisko z obdobia avarského kaganátu z 8. a začiatku 9. storočia, pričom bolo preskúmaných 105 hrobov, jeden hrob bol žiarový a ostatné kostrové.