Občania sú zo značiek zmätení, sťažujú im už beztak zložité parkovanie v tejto lokalite. Mestská časť Nové Mesto, v ktorej sa sídlisko nachádza, dáva od problému ruky preč. „O zabratí priestranstva na účelovej komunikácii medzi obytnými blokmi takzvaných Pokrokdomov nás nikto vopred neinformoval, hoci by sme to považovali prinajmenšom za slušné. A povolenie osadiť značky je kompetencia magistrátu,“ zdôraznil novomestský hovorca Marek Tettinger.
Cirkevný zbor oponuje, že na túto tému s mestskou časťou intenzívne rokoval aspoň päť mesiacov. Výsledkom však bola odpoveď, že pozemky Novému Mestu nepatria a nemôže o nich rozhodovať. „Pravdaže nepatria, veď sú naše! Bol na nich evanjelický cintorín, ktorý pre novú výstavbu zrušili koncom 50. rokov minulého storočia. Máme ich aj na liste vlastníctva, riadne zapísané v katastri,“ argumentuje Martin Kováč, riaditeľ oddelenia spoločnej hospodárskej správy zboru Legionárska.
Kováč ďalej vysvetľuje, že zbor okrem pásu pozemku, kde osadil parkovacie značky, vlastní aj niekoľkonásobne väčšiu plochu priľahlej sídliskovej pešej zóny, prakticky až po križovatku Račianske mýto. A k tomu aj časť pozemkov pod rušnou Račianskou ulicou, cestou prvej triedy, a to vrátane električkovej trate či nástupiska električiek. „Je to dokopy vyše jedného hektára našich pozemkov, ktoré sú verejne využívané. Na ich opravy sme pritom len vlani dali vyše 2-tisíc eur a mestu riadne platíme dane z našich nehnuteľností, s výnimkou kostolov, kde sme od dane oslobodení,“ tvrdí Kováč.
Najmä od vlaňajška sa cirkevný zbor usiluje svoje pozemky pri Račianskom mýte vyrovnať s hlavným mestom. „Požiadali sme magistrát o zámenu väčšiny z nich za pozemky vo vlastníctve mesta, ktoré sú v bezprostrednom okolí dvoch evanjelických kostolov – na Legionárskej ulici a v Dúbravke,“ uvádza Kováč. Ak by sa podľa neho táto výmena uskutočnila, skultivovali by v súčasnosti nedôstojné prostredie okolo oboch kostolov. A naopak, mesto by dostalo pešiu zónu a mohlo by ju zveriť do správy Nového Mesta, ktoré ju už dlhšie plánuje revitalizovať. Navyše by sa usporiadali pozemky pod ulicou a električkovou traťou.
Zbor by si však podľa Kováča rád ďalej ponechal pás pozemku, na ktorom si dal osadiť značky. Tamojšie parkovacie miesta chce prenajímať, a keďže časť tohto pásu zasahuje aj pod jeden z domov, mieni ho vlastníkom bytov odpredať za komerčné ceny. „Osadenie značiek nám ešte v auguste riadne schválila komisia magistrátu pre dopravné značenie. Štandardne sme si projekt dopravného značenia objednali u eseročky, ktorá má na to odbornú spôsobilosť,“ pokračuje Kováč. Ako dodáva, záujemcov o parkovacie miesta už o podmienkach prenájmu informovali. Očakáva, že prvé zmluvy uzavrú tento mesiac.
Magistrát nespochybňuje, že osadenie značiek povolil. Podľa hovorcu Stanislava Ščepána však otázku spoplatnenia 22 parkovacích miest bude možné prerokovať až po komunálnych voľbách. Nateraz by preto prípadné zmluvy o prenájme boli uzavreté nelegálne. Výmenu pozemkov mesto považuje za najschodnejšie riešenie problému, má však záujem zrealizovať ju aj s pásom, na ktorom sa objavili značky. „Celý priestor by mal slúžiť obyvateľom danej lokality bez obmedzení,“ tvrdí Ščepán.
Doplnil, že v Bratislave treba najprv zaviesť jednotnú parkovaciu politiku, keďže bez koordinácie s mestom sa neprestanú objavovať podobné snahy majiteľov spoplatňovať užívanie ich pozemkov. „Len čo sa zavedie jednotná parkovacia politika so zvýhodneným parkovným pre Bratislavčanov, tlak konkurencie neumožní dvíhať ceny na súkromných pozemkoch,“ uzavrel. Nezdôvodnil však, prečo takýto systém už dávno nezaviedlo nielen terajšie vedenie mesta, ale ani všetky predchádzajúce.