„Nemyslím si, že je to morbídne, pretože vykopať hrobové miesto dobre a kvalitne, to je plusová visačka každej jednej pohrebnej služby. Túto súťaž sme sa rozhodli usporiadať ako medzinárodnú, pretože so štátmi V4 susedíme, dochádza medzi nimi k prevozom zomrelých. Každý z týchto štátov má iný zákon o pohrebníctve a je dobré, aby sme my vedeli o všetkých a oni o nás,“ povedal Vladimír Ecker, podpredseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb.
Súťažné parcely organizátori vytýčili hneď pri vchode do areálu, kde sa konala výstava pohrebných a kremačných potrieb. Do súťaže sa prihlásili dvojčlenné družstvá zo Slovenska, z Čiech, Maďarska a Poľska. Poliaci sa na poslednú chvíľu pre chorobu ospravedlnili. Napokon pod ich vlajkou súťažilo družstvo z Partizánskeho, slovenské farby reprezentovali hrobári z Bratislavy.
A čoho sa hrobár najviac obáva pri kopaní? „Závalu. Kopeme do hĺbky dva metre a občas sa stane, že vás zavalí. Už sa mi to stalo a môžem povedať, že je to veľmi nepríjemný pocit,“ hovorí Pavol Herák, jeden z bratislavských súťažiacich.
Petr Havel zo Sokolova v západných Čechách sa o súťaži dozvedel od svojej šéfky. Hrobárom je 11 rokov a to najťažšie, čo na nej vidí, je zodpovednosť. Všetko sa dá zopakovať, ale ak pohreb raz pokazíte, je to pokazené navždy.
Ján Šesták prijal súťaž ako novú skúsenosť. Pri bežnej práci mu vykopanie hrobu trvá niekedy dve hodiny, inokedy aj šesť. Podľa toho, aký je terén. V Trenčíne bol vraj priemerný.
Podmienky súťaženia boli jasné: vykopať jamu hlbokú 160 cm, širokú 80 cm a dlhú dva metre. Samozrejme, čo najrýchlejšie. Hodnotil sa však nielen čas, ale aj uloženie zeminy a celková estetika. No tým sa povinnosti družstiev ešte neskončili, museli vykopanú jamu opäť zahádzať hlinou. Porota napokon rozhodla, že víťazom sa stalo slovenské družstvo v zložení Pavol Herák a Marek Rigo. Druhí skončili tiež Slováci z Partizánskeho, ktorí však súťažili v poľských farbách, tretí boli Česi a štvrtí Maďari.