Pritom rekonštrukcia kasárni za 2,5 milióna eur je najväčšou stavbou na hrade za posledné štvrťstoročie a zároveň je najväčšou investíciou do oblasti kultúry v histórii kraja. „Projektová dokumentácia na vybudovanie kasární bola v strašne zlom stave, chýba v nej veľa vecí. Napríklad požiarne schody na najvyššie poschodie, to je najväčší problém. Pre chýbajúce protipožiarne únikové schodisko sem nemôže chodiť verejnosť,“ zdôraznil trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Marián Strieženec, autor projektu, takéto obvinenia odmieta a označil ich za absolútny nezmysel. Predpokladá, že župa dospela k takémuto záveru preto, lebo ju vedie nový človek, ktorý nepozná pozadie tohto projektu. V úrade kraja už podľa neho nerobí nikto z pôvodných kontaktných osôb. „Je to len o komunikácii, o ničom inom. Už na začiatku sme vedeli, že z tretieho nadzemného podlažia je potrebné únikové schodisko. To sa malo riešiť v rámci samostatného projektu, ako ďalšia etapa rekonštrukcie tejto časti hradu,“ vraví projektant.
V nej sa požiarne schodisko na tretie nadzemné podlažie malo vybudovať v rámci rekonštrukcie hodinovej veže alebo obrannej bašty smerom k hradu. Tento projekt však neuspel, a tak kasárne zostali bez núdzového schodiska.
Župan Jaroslav Baška o hradných kasárňach hovorí ako o jednom z najväčších problémov, ktoré župa zdedila po predchádzajúcom vedení. Sľubuje, že kraj urobí všetko pre to, aby mohli byť kasárne čo najskôr otvorené. Predpokladá, že by to mohlo byť niekedy na začiatku budúceho roka. „Ak sa niektoré veci nebudú dať riešiť inak, siahneme aj k trestnému oznámeniu, ale o tom nechcem teraz hovoriť,“ dodal Baška.
Veľký objekt kasární padne do oka návštevníkovi hradu hneď, ako vkročí na hradné nádvorie s legendárnou Studňou lásky. Veľká murovaná budova s drevenými ochozami je však ohradená a návštevníka zastavia tabuľky s nápisom vstup zakázaný.
„Mrzí nás, že musíme sklamať návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o tieto kasárne. Boli by sme radi, keby sa čo najskôr sprístupnili, máme pripravené aj niektoré časti expozície. Bude v nej nielen archeológia, ale aj história vojenstva spätá s týmto regiónom od praveku až po novovek,“ vraví Peter Martinisko, poverený riadením Trenčianskeho múzea.
Zatvorené kasárne sú veľkým mínusom pre Trenčiansky hrad aj preto, lebo v tomto roku zaznamenal návštevnosť, akú už dlho nemal, vyše 100 tisíc ľudí. Túto hranicu sa podarilo prekročiť prvýkrát od roku 2003, kedy sa zrútila časť hradieb z 15. storočia. Mnohí prišli aj preto, lebo boli zvedaví na zrekonštruované kasárne ako novú dominantu národnej kultúrnej pamiatky.
V minulosti kasárne plnili tri základné funkcie, chránili prístupovú cestu na hrad, slúžili ako ubytovňa pre hradnú posádku a na uskladnenie zbraní a munície. Koncom 17. storočia vyhoreli a odvtedy sa neobnovovali. Vlastne až do jari 2010, kedy sa začala rekonštrukcia, boli v troskách.