Na Trati mládeže robili len za stravu

01.12.2014 15:00
trať mládeže, veteráni, ján gubčo, wagner, marko
Osemdesiatnici Ján Gubčo, Juraj Marko a Zoltán Wagner (na snímke zľava doprava) si v sobotu zaspomínali na mladé časy počas jazdy historickou Štiavnickou Ančou po Trati mládeže. Autor: ,

Mala sedemnásť a pracovala v Hronskej Dúbrave v kameňolome. Zadarmo, len za stravu a modrú zväzácku košeľu. Nakladala kameň do fúrikov a vozila ho do drviča. Dnes 82-ročná Dalma Štepáneková z Banskej Štiavnice hovorí, že to robila z presvedčenia a nadšenia. Tak ako mnoho ďalších mladých ľudí, ktorí sa podieľali na výstavbe Trate mládeže. Do prevádzky ju spustili pred 65 rokmi.

„Neprišli sme pracovať pre peniaze, spájal nás pracovný elán a chceli sme dokázať, že vieme niečo urobiť,“ hovorí. Spomína, ako súťažili medzi pracovnými čatami, ale aj na zábavu po práci. „Každý večer sa vyhodnocovalo, kto ako pracoval a tých najlepších na záver vyhlásili za úderníkov. Po odpracovaní šiestich hodín sme športovali, po večeroch sme mali táboráky, pri ktorých sme spievali slovenské ľudové pesničky a práve stadiaľto vzišiel aj súbor Lúčnica,“ dodáva úderníčka.

Trať mládeže bola prvou slovenskou mládežníckou budovateľskou stavbou. Na jej výstavbe sa zúčastnilo v rokoch 1948 a 1949 viac ako 47-tisíc mladých brigádnikov z desiatich európskych krajín, ale aj z Alžírska, Indie, Kanady a USA.

„Keď zväz mládeže prevzal patronát nad touto stavbou, bolo medzi mladými ľuďmi veľké nadšenie. Nie je pravda, že nás sem tlačili nasilu. Mali sme toľko záujemcov, že sme všetkých nemohli ani prijať,“ hovorí 85-ročný Ján Gubčo zo Zvolena, dvojnásobný úderník z Trate mládeže. Mládežníci sa na stavbe striedali, bývali v drevených barakoch alebo v stanoch, pracovali v tvrdých podmienkach v náročnom horskom teréne. „Boli sme mladí, zažili sme vojnové roky. Vedeli sme, čo je bieda a pochopili sme, že naozaj treba pomáhať. Bol som vo štvrtom stanovom tábore pod Kozelníkom, tam sme svahovali. Práca nebola ľahká, len s čakanom, lopatou a fúrikom, všetko sa robilo ručne,“ vracia sa do minulosti 82-ročný Juraj Marko z Podrečian.

Jeho vrstovník Zoltán Wagner zo Zvolena tiež hovorí, že práca bola ťažká, ale bolo aj veselo. „Lámali sme skaly a vozili ich na huntíkoch. Bývali sme v drevených barakoch, spávali na dvojposchodových pričniach a pracovali sme na dve zmeny. Vtedy bolo oveľa väčšie nadšenie mladých pre prácu, lebo po vojne bolo všetko zničené. Mládež mala elán, chcela niečo urobiť. Išli sme tam naozaj s radosťou,“ spomína.

Hlavnými pracovnými nástrojmi mládežníkov boli...
Hlavnými pracovnými nástrojmi mládežníkov boli čakany, lopaty a fúriky. Autor: Archív SBM Banská Štiavnica, Sergej Protopopov

Pamätníci výstavby Trate mládeže, ale aj milovníci histórie, sa stretli v sobotu na slávnosti v Banskej Štiavnici, kam ich z Hronskej Dúbravy dopravil historický vláčik – Štiavnická Anča. Nenechal si ju ujsť ani päťdesiatnik Pavol Santoris z Banského Studenca. „Trať mládeže dokázala zhromaždiť množstvo mladých ľudí z rôznych kútov sveta, porozumeli si a postavili dielo, ktoré slúži dodnes, preto by sme si ho mali vážiť,“ povedal. Štiavničanka Oľga Kuchtová prišla aj preto, že na stavbe pracoval jej otec. „Bol úradníkom na vtedajšom okresnom úrade. V lete 1949 išli študenti na žatevné práce a aby stavba mohla pokračovať, chodili zo všetkých závodov či úradov na ňu povinne podľa rozpisov odpracovať niekoľko dní,“ dodáva.

Na výnimočnosti Trate mládeže stavia aj banskoštiavnická samospráva, ktorá v roku 2012 prišla s iniciatívou dostať túto legendárnu trať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. „Momentálne je to v stave prípravy na pamiatkovom úrade a verím, že sa to podarí. Je to historická stavba a jedinečná je aj tým, že bola technicky náročná, niektoré technológie sa na nej použili prvýkrát a práve pri jej budovaní sa zrodil najvýznamnejší folklórny súbor Lúčnica,“ podčiarkla banskoštiavnická primátorka Nadežda Babiaková s tým, že legendárna trať by sa tak mohla stať ďalším z turistických lákadiel ich mesta, zapísaného v UNESCO. Hoci už dvakrát hrozilo, že na nej zrušia vlakovú osobnú dopravu, samospráve sa to podarilo zvrátiť.

O Trati mládeže

Korene Trate mládeže siahajú do roku 1943, keď začali budovať novú železničnú trať medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou, ktorá mala nahradiť pôvodnú úzkokoľajku, slúžiacu pre potreby štiavnických baní. Práce prerušilo SNP a nemecká okupácia. Po vojne stavba napredovala veľmi pomaly. V roku 1947 prišiel vtedajší Sväz slovenskej mládeže s návrhom, že ju dokončia a dostala názov Trať mládeže. Veľká brigádnická akcia sa začala v apríli 1948 a trvala pol druha roka. Trať s dĺžkou 20,3 kilometra a výškovým rozdielom 266 metrov spustili do prevádzky 30. októbra 1949. Vybudovali na nej 1 200 metrov dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, tri železničné stanice a jednu zastávku. Stavby mládeže boli súčasťou spriemyselňovania Slovenska a plnenia úloh prvej päťročnice vtedajšieho komunistického režimu, ktorý ich využíval aj na politickú výchovu mládeže a propagandu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#železnica #Trať mládeže
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku