Rozhodujúci „bodyček“ v novembrových komunálnych voľbách utŕžil od mestského poslanca Iva Nesrovnala, ktorého, napriek jeho dlhoročnému pôsobeniu v mestskej aj regionálnej samospráve, verejnosť takmer nepoznala. „Výsledok tu je, len sme ho asi nedokázali dostatočne pretlmočiť občanovi,“ naznačil príčiny svojej volebnej prehry Milan Ftáčnik, ktorý sa včera rozlúčil na svojej asi poslednej primátorskej tlačovke.
Keď si v roku 2010 sadol do „horúceho kresla“, tvrdí, že ho objektívna situácia nútila narýchlo hasiť akútne dlhy, ktoré zostali napríklad z dostavby zimného štadióna, rekonštrukcie Starej radnice a ďalších fyzicky už ukončených, no stále nevyplatených projektov. Sústredil sa preto na záchranu mesta, čo, ako hovorí, Bratislavčania nemohli reálne doceniť. A naopak, nezostala mu príležitosť viac sa zaoberať drobnými každodennými problémami, ktoré každý obyvateľ mesta veľmi jasne pociťuje. Nestihol sa ani prezentovať najväčším projektom svojho vedenia, teda Starým mostom s električkou, ktorého výstavba presiahla volebné obdobie.
„Bratislavu ako mesto však odovzdávame v lepšom stave, ako bola v roku 2010,“ skonštatoval Ftáčnik. Ubezpečil, že výsledky volieb ako demokrat plne rešpektuje a ich víťazovi odovzdá štafetu tak, aby zabezpečil kontinuitu. Dodal, že aj keď už nebude voleným funkcionárom, na Bratislave mu neprestane záležať a z pozície aktívneho občana sa mieni ďalej vyjadrovať k dianiu v meste.
Mesto otvorené občanom, kde sa už nerozhoduje bez ohľadu na názor verejnosti. Mesto zodpovedne hospodáriace. A napokon mesto, v ktorom sa konečne podarilo pohnúť s jeho najvážnejším problémom – dopravou. Takú Bratislavu, podľa vlastných slov, odovzdáva dosluhujúci primátor svojmu nasledovníkovi. Ftáčnik je rád, že občania si osvojili jeho myšlienku transparentnej samosprávy. Radnica preto podľa neho v súčasnosti rozhoduje pod verejnou kontrolou, organizujú sa verejné diskusie a dni otvorených dverí, ľudia sa dostanú aj k informáciám nad rámec zákona.
Ako vyčíslil, mesto v uplynulom volebnom období znížilo zadlženosť z 250 na 186 miliónov, čiže zo 66 percent bežných ročných príjmov na zhruba 50 percent. Všetky ťažké situácie, zdôraznil, sa mu podarilo vyriešiť tak, že sa metropola vyhla hrozbe nútenej správy. Ocenil aj lepšie hospodárenie mestských firiem – Dopravného podniku, OLO či Metra Bratislava.
Za úspech Ftáčnik považuje aj novú možnosť získavať na bratislavské dopravné projekty peniaze z eurofondov. Ako pripomenul, mesto sa za jeho éry dostalo na zoznam príjemcov europeňazí z Operačného programu Doprava. A dostalo z neho asi 300 miliónov eur, na obnovu Starého mosta, vybudovanie električkovej trate do Petržalky či na nové električky a trolejbusy.
Z volebnej kampane, ktorou sa mu nepodarilo obhájiť funkciu prvého muža Bratislavy, zostalo Ftáčnikovi asi 100-tisíc eur osobného dlhu. Mieni ho riešiť „aktivizáciou“ vlastných príjmov, verí, že sa dostane aspoň k časti príspevkov, ktoré mu pred voľbami sľúbili podporovatelia, no najmä uvažuje o „volebnej pôžičke“ – a tú bude splácať agentúre, ktorá mu kampaň organizovala.
Ftáčnik vo voľbách skončil druhý s počtom hlasov 40 481. Doterajší mestský a krajský poslanec Nesrovnal, ktorý len v auguste vystúpil z SDKÚ, ho porazil ziskom 50 630 hlasov. Nový primátor preberie úrad vo štvrtok 11. decembra, keď sa bude konať ustanovujúce zasadnutie mestského zastupiteľstva.