Sošky z keramiky, dreva či kovu tu majú stále svoje pevné miesto. Vedľa nich sa však skvejú tie originálnejšie – betlehemy z pleteniny, drôtu, slaného cesta, maľovaného papiera či dokonca z afrického ebenu. Umelecké dielo sa dá totiž vyrobiť z čohokoľvek.
„Výstava je špecifická tým, že sú tu použité veľmi rôznorodé materiály. Takmer zo všetkého vie umelec vytvoriť niečo pekné a betlehemská tématika je zároveň veľmi vďačná. Je v nej všetko – prostredie, ľudia, zvieratá aj krajina.“ hovorí Jozef Gruska, ktorý unikátnu zbierku vlastní a piešťanskému Balneologickému múzeu ju zapožičal. Spolu so ženou zbierajú betlehemy od známych aj neznámych autorov z celého sveta už vyše 40 rokov.
Betlehemy nosí z pracovných ciest
Všetko sa to začalo prvými jasličkami zo šúpolia, ku ktorým postupne pribúdali ďalšie a ďalšie figúrky a betlehemy. „Chodieval som pracovne do zahraničia a vždy som si odtiaľ priniesol nejaký betlehem,“ vysvetlil zberateľ. Práve vďaka tomu sa podarilo manželom Gruskovcom zhromaždiť zbierku, čítajúcu vyše 400 exemplárov, akú len tak niekde inde neuvidíme.
Zberateľstvu sa ale Gruska venuje len ako záľube popri vedeckej práci. „Treba zdôrazniť, že pán Gruska je veľmi skromný. V skutočnosti je doktorom prírodných vied a vďaka svojím cestám a odbornej činnosti v oblasti informatiky cestuje po celom svete,“ doplnil riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa.
Rozmerné diela aj miniatúry v škrupinkách
Na výstave ako prvý istotne zaujme veľký pohyblivý betlehem z dreva či ten ručne maľovaný s desiatkami detailných postavičiek. Naozajstnými klenotmi sú miniatúrne betlehemy umiestnené v tekvici, škrupinkách orechov či dokonca v kôstke čerešne, ktoré by sme voľným okom takmer nepostrehli.
Obľúbeným kúskom Jozefa Gruska je betlehem od pána Hambáčka. „Ukazuje, ako sa zvieratá prichádzajú klaňať. Aj králi sú zobrazení ako zvieratá, je tam napríklad kengura či hroch, pastier je zobrazený ako vlk. Odráža to humor, ktorý je typický pre českú scénu,“ prezradil zberateľ. Humor istotne nechýbal ani neznámemu slovenskému autorovi, ktorý betlehemskú scénku vytvoril z obyčajného bochníka chleba.
V betlehemoch sa odráža kultúra ich tvorcov
Betlehem ruský, indiánsky, japonský, africký, ale aj tradičný slovenský a český. Práve v Čechách majú veľkú tradíciu. „Aj keď mali ľudia napríklad maličký byt, na Vianoce sa snažili mať obrovský betlehem,“ povedal Gruska. Takéto tradície sa odrážajú v tvorbe jednotlivých autorov a aj napriek tomu, že je tématika v mnohom jednotná, diela z každej krajiny sú jedinečné.
Kde inde, než v studenej Kanade, by sme našli polárny betlehem s iglu, tuleňmi a tučniakmi. „Tvorcovia v betlehemoch odrážali svet tak, ako ho videli. Preto sú v exponáte z Čile zobrazené zvieratá, ktoré sa vyskytujú v Čile a v Afrike zas také, ktoré žijú tam,“ doplnil zberateľ.
Inštalácia figúriek je náročná
Z celej zbierky manželov Gruskovcov sa na výstave podarilo umiestniť len necelých 150. „Je to obrovská práca. Pre ilustráciu uvediem, že pred pár rokmi sme mali mať výstavu na pražskom hrade, kde predpokladali, že to budú inštalovať 3 týždne a že to bude stáť 500 tisíc korún,“ vysvetlil zberateľ.
„Pri každom betleheme je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako uložiť jednotlivé figúrky správnym spôsobom, pretože treba vyrozprávať príbeh. Najmä pri obrovských betlehemoch, kde je 150 figúriek, to trvá pár dní,“ dodal na záver.
Výstavu Betlehemy sveta je denne prístupná vo Vile Dr. Lisku a potrvá až do 8. Februára.
