„Novela v praxi znamená mínus desať miliónov pre bratislavskú župu. Zároveň to znamená, že je ohrozená decentralizácia a, koniec koncov, samospráva ako taká," vyhlásil vo štvrtok Frešo. Reagoval na skutočnosť, že prezident Andrej Kiska zákon v stredu podpísal.
Na Slovensku sa na dani, ktorá sa platí za vozidlá využívané na podnikanie, vyberie ročne asi 140 miliónov eur. Výnos z nej by mal slúžiť najmä na opravy ciest II. a III. triedy v kompetencii regionálnej samosprávy.
Výšku dane si dosiaľ každý kraj určoval sám. Vyzbierané peniaze boli najväčšou príjmovou položkou krajských rozpočtov a robili župy nezávislejšími od štátneho rozpočtu. Po novom budú sadzby dane celoštátne jednotné. Výnos sa stane príjmom štátneho rozpočtu. Štát ho následne jednotlivým krajom prerozdelí podľa istých kritérií, napríklad rozsahu ich cestnej siete.
Žilinský župan Juraj Blanár (Smer) zmenu podporuje. Pripomína, že Bratislavský kraj, ktorý má v správe 500 km ciest II. a III. triedy, má z cestnej dane asi 30 miliónov eur ročne. „Žilinský samosprávny kraj má 1 450 km ciest a z dane dostáva 16 miliónov eur. Je to veľký nesúlad,“ porovnáva.
Bratislavský kraj je rozlohou najmenší a nemá navyše žiadnu povinnosť starať sa o cesty v samotnej Bratislave. Ich opravy, s výnimkou mestského diaľničného obchvatu, podľa zákona o hlavnom meste financuje mestská samospráva z vlastných peňazí. „Starostlivosť si delí magistrát a 17 mestských častí,“ spresnil riaditeľ kancelárie bývalého primátora Ľubomír Andrassy. Len bratislavský magistrát tak spravuje vyše 460 km mestských ciest nielen II. a III. triedy, ale aj I. triedy, o ktoré sa na zvyšku Slovenska stará štát. Opravuje komunikácie, po ktorých denne jazdia aj tisíce áut podnikateľov z celého kraja. Ich dane však plynú do pokladnice bratislavskej župy, ktorá spolufinancovanie opráv odmieta.
„Za celé štyri roky iba vlani, keď sa skončila mimoriadne tuhá zima a blížili sa župné voľby, dal kraj mestu na cesty milión eur. Z peňazí sľúbených na tento rok sme nedostali nič,“ vyčíslil Andrassy. Predpovedá, že po zmene zákona nebude mať Bratislava už ani nádej získať peniaze od kraja.
Nový primátor Ivo Nesrovnal (nezávislý) Pravde potvrdil, že v najbližších dňoch chce s Frešom hovoriť o systémovom riešení tohto problému. Bratislavská župa však argumentuje, že aj na údržbu vlastných ciest využíva len 15 percent výnosu z cestnej dane. Zvyškom financuje stredné školstvo, sociálne služby a iné položky. Kraj je totiž oproti ostatným výrazne ukrátený na daniach z príjmu fyzických osôb, ktoré takisto prerozdeľuje štát.
Odborník na samosprávu Dušan Sloboda hodnotí situáciu z viacerých rovín. „Jednak je tu zvrátený stav, keď na malom území Bratislavského kraja zbytočne funguje až trojstupňová samospráva – kraj, mesto a mestské časti,“ hovorí. To podľa neho vedie aj k paradoxu, že jedna samospráva vyberá cestnú daň a druhá opravuje cesty.
Takisto však, pokračuje Sloboda, ak má byť samospráva skutočne samosprávou, mala by mať aspoň jeden vlastný daňový príjem. Takým bola doteraz pre kraje daň z motorových vozidiel. Preto, ak na jej výber stratia dosah, v podstate samy strácajú zmysel.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)