O tom, kedy sa im podarí projekt a zároveň dlhodobý sen mnohých Piešťancov zrealizovať, rozhodne predovšetkým úspešnosť verejnej zbierky. Jej účelom je vyzbieranie peňazí najmä na materiál potrebný na zhotovenie bronzovej sochy Ľudovíta Wintera v životnej veľkosti, ktorá by mala byť umiestnená na lavičke uprostred Kolonádového mosta.
Doteraz sa združeniu podarilo vyzbierať zo sumy 48 500 eur približne desatinu. Nevylúčili, že okrem dobrovoľných príspevkov prichádzajú do úvahy aj iné finančné zdroje. „Tešíme sa z každého podporovateľa našej myšlienky a v nasadenom tempe pokračujeme ďalej. Rokujeme aj s viacerými inštitúciami a podnikmi pôsobiacimi v Piešťanoch a okolí, sledujeme výzvy nadácií a grantové výzvy,“ uviedla členka združenia Katarína Hallová.
Podnikateľ, ktorý preslávil Piešťany
Pod rodinnou vlajkou Winterovcov sa Piešťany na určitý čas stali skutočne svetovými. „Spolu so svojím otcom Alexandrom a bratom Imrichom patril Winter k najvýznamnejším osobnostiam histórie mesta. Aj napriek ústrkom rôznych režimov a neprajníkov doviedol v spolupráci s najlepšími odborníkmi Piešťany k tomu, že boli a sú známe aj za hranicami Európy,“ povedal Tomáš Bušo.
Pozostatky zlatej éry kúpeľov a dielo, ktoré po sebe Winter zanechal, pretrvávajú v Piešťanoch dodnes. Za jeho pôsobenia boli postavené napríklad také budovy ako Kursalón, Pro Patria, Kúpele Františka Jozefa, kúpele Irma či významná kultúrna pamiatka – hotel Thermia Palace. Winter sa zaslúžil aj o vznik najznámejšieho symbolu Piešťan a obchodnej značky kúpeľov – Barlolámača. (Socha je dielom sochára Roberta Kühmayera, od roku 1933 stojí pred Kolonádovým mostom).
„Ľudovít Winter predstavuje jeden z najpozitívnejších príkladov podnikania v 20. storočí na Slovensku. Spolu s rodinou dokázal vybudovať v Piešťanoch niečo, čo tu budú môcť využívať a obdivovať obyvatelia mesta a jeho návštevníci ešte veľmi dlho. Ukázal ľudom, že s poctivosťou a slušnosťou sa dá dokázať naozaj veľa,“ myslí si Erik Rybárik.
Za všetkým stojí dobová fotografia a príbeh
Tvorcov projektu k jeho vytvoreniu inšpirovala aj kniha samotného Ľudovíta – Spomienky na Piešťany. Tomáš Bušo, ktorého príbeh Winterovcov vždy fascinoval, priznal, že za konkrétnym návrhom sochy je aj dobová fotografia. „Našiel som ju pri svojom štúdiu histórie kúpeľníctva v Piešťanoch. Je na nej sediaci pán Winter už v pokročilom veku, na lavičke s neznámou paňou uprostred Kolonádového mosta,“ povedal.
Práve na tejto lavičke sedával už staručký Winter na sklonku života a z ústrania pozoroval výsledok svojej dlhoročnej práce. „Veľmi ani nemal na výber, na Kúpeľnom ostrove v tej dobe nebol vítaný a nebolo mu dovolené stretávať a zhovárať sa s kúpeľnými hosťami,“ vysvetlila Katarína Hallová.
Socha a jej umiestnenie je preto veľmi symbolické a zachytáva časť jedného životného príbehu, ktorý nebol vždy rozprávkový. „Skôr než na negatívne konotácie sa však chceme zamerať na pozitívny odkaz ich rodiny. Zo zvoleného miesta možno dobre vidieť budovy kúpeľných hotelov, Krajinský most a samotný Kolonádový most, ktorým dali dnešnú podobu práve Winterovci,“ dodala Hallová.
Sochár má k mestu osobný vzťah
Reálnejší rozmer nadobudol projekt až s príchodom sochára Romana Hrčku, ktorý mu dal konkrétnu podobu a vytvoril model a vizualizáciu sochy. Piešťany sú mu blízke, je aj autorom bronzovej busty Eugena Suchoňa, ktorá je umiestnená na ulici E. Suchoňa v Piešťanoch.
„Nie som piešťanským rodákom, no mám k tomuto mestu veľmi pozitívny vzťah. Pre Piešťany som mal totiž možnosť realizovať už niekoľko sochárskych projektov. Boli to práve moje prvé projekty uskutočnené bezprostredne po ukončení štúdia a na to sa nezabúda,“ povedal Roman Hrčka, ktorý vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave.
Napriek tomu, že sa už podieľal na mnohých sochárskych projektoch, priznal, že nejde o rutinnú záležitosť. „Každé dielo je jedinečné, vždy sa objavia iné komplikácie a vždy treba hľadať iné riešenia, ktoré nakoniec posúvajú konečnú podobu diela dopredu. Vždy sa začína akoby na zelenej lúke a preto je kreatívny proces taký vzrušujúci a neopakovateľný,“ vysvetlil Hrčka.
Sochársky portrét musí byť autentický
Zložitý proces tvorby sochy pozostáva z viacerých fáz. Po získaní finančných prostriedkov sochár začne s najdôležitejšou časťou kreatívneho procesu, ktorou je výroba hlineného modelu v mierke 1:1.
„Vyžaduje si dôslednú prípravu, pozostávajúcu z hĺbkovej štúdie osobnosti Ľudovíta Wintera na základe dostupnej fotodokumentácie a literárnych prameňov. Sochársky portrét totiž nesmie byť karikatúrou, ale musí vystihovať jedinečnosť, ducha a charizmu portrétovaného,“ vysvetlil Hrčka.
Konečnou fázou je odliatie jednotlivých častí sochy z formy. Tie sa potom zvaria dokopy. Roman Hrčka prezradil aj to, že bronzová zliatina sa taví pri teplote až 1200 stupňov Celzia a aby bolo dielo dokonalé, musí sa hotová socha ešte jemne opracovať, ošetriť patinou a zakonzervovať včelím voskom.
Ak sa realizácia nádejného projektu vydarí, bronzový Ľudovít Winter bude naďalej sedieť na známom mieste, dívať sa na svoje životné dielo a zdraviť okoloidúcich kúpeľných hostí a obyvateľov Piešťan, ku ktorým mal vždy tak blízko.