A v Komárne, ale aj vo všetkých ostatných mestách hrozí, že budú častejšie a intenzívnejšie horúčavy. Preto sa Trnava, ako prvé slovenské mesto, rozhodla finančne podporiť odvážne projekty jednotlivcov či občianskych združení, ktoré chcú zmierniť dosahy zmeny klímy vo svojom okolí.
Žiadosti o dotácie treba doručiť do 27. februára na mestský úrad. Príspevky sa budú rozdeľovať zo sumy 136-tisíc eur, ktorú mesto vyčlenilo okrem ekologických aj na umelecké či športové aktivity. Šancu uspieť majú prístrešky a pergoly, ktoré by tienili verejné priestranstvá. Tiež premyslená výsadba zelene, ktorá by ochladzovala budovy. Nestačí však len vysadiť strom či krík.
Dôležité je umiestnenie, výber stromu, aby sa zabezpečilo správne prúdenie vzduchu v uliciach. Tento rok by mala byť hotová štúdia a mapa prúdenia vzduchu v meste. „Aj iné štúdie zo zahraničia upozorňujú na to, že je dôležité, aby zeleň, ale ani budovy nespôsobovali problém pri prúdení vzduchu. Keď teplota vystúpi nad 30 stupňov, teplo sa často drží na jednom mieste,“ naznačil hovorca mesta Pavol Tomašovič s tým, že prúdenie vzduchu budú musieť zohľadňovať aj súkromní investori.
Dôležité pre radnicu je tiež zadržiavanie dažďovej vody. „Pokúsime sa ju zadržiavať, aby čo najdlhšie pôsobil jej ochladzujúci efekt, napríklad po letnej búrke.“ Dômyselnú „klimatizáciu“ Trnava vlani namontovala aj vo forme nových fontán na zrekonštruovanej pešej zóne. Keď teplota vzduchu vystúpi nad 32 stupňov, Kráľovská fontána začne rozprašovať vodu do okolia.
Veľkú šancu majú určite projekty s pridanou hodnotou, ktoré okrem ochladzovania riešia ďalší neduh mestského prostredia a zbližujú napríklad generácie. Inšpiráciou môže byť investícia Trnavy na sídlisku Družba, kde veľkú asfaltovú plochu premenila na parčík s lavičkami. V blízkosti sú bytovky pre starších ľudí a tiež aj materská škola. Všetci si tak konečne majú kde posedieť, spoznať sa, podebatovať. Projekt by mal byť dokončený tento rok.
Trnava je podľa Ladislava Hegyiho, projektového manažéra z Karpatského rozvojového inštitútu, prvým mestom na Slovensku, ktoré udelí granty na riešenie dosahov meniacej sa klímy. Takýchto miest je však málo. Bratislava schválila vlani v septembri stratégiu adaptácie na zmenu klímy. Mestská časť Košice-západ vypracovala podobný dokument a začína s prvými opatreniami. A ešte je tu Kežmarok, ktorý dokončuje svoju stratégiu zameranú na ochranu pred častejšími a intenzívnejšími zrážkami.
„Žiaľ, okrem niekoľkých výnimiek je téma adaptácie sa na nepriaznivé dosahy zmeny klímy v prostredí miestnej verejnej správy nóvum. Našou skúsenosťou je, že u mnohých pracovníkov chýbajú základné informácie o problematike,“ podotkol Hegyi. Pripomenul, že horúčavy budú kľúčovým dosahom zmeny klímy. „Do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav pravdepodobne zvýši až štvornásobne, trvanie sa predĺži minimálne o tri dni. Teplotné maximá budú častejšie útočiť na hranicu 40 stupňov,“ upozornil.
Aký scenár čaká slovenské mestá?
- do roku 2100 budú priemery teploty vzduchu vyššie o 2 až 4 stupne v porovnaní s obdobím 1951 až 1980
- do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav zvýši až štvornásobne, to je spojené s vysokou absolútnou vlhkosťou vzduchu, čo výrazne zvýši riziko poškodenia zdravia u detí, dôchodcov a chorých ľudí
- v budúcnosti budú častejšie krátke, ale intenzívne zrážky, búrkové lejaky, s tým je spojený silný vietor
- do výšky 800 až 1 000 metrov bude snehu výrazne menej, snehová pokrývka bude nepravidelná a budú častejšie aj zimné povodne
Zdroj: Karpatský rozvojový inštitút