Leva zhodili neznámi vandali ešte na jeseň v roku 2013. Chceli ho rozrezať na kusy, napílili mu podstavec, prednú labu a chvost. Všetko chceli potom asi roztaviť a predať v šrote. Kuriozitou je, že nebyť agresívnych sršňov, ktoré si bránili svoje úle v útrobách sochy, tak by zlodeji svoj čin dokonali. Pol tony bronzu by sa podľa aktuálnych cien v zberniach dalo speňažiť približne za 1920 eur. Oprava však bude stáť niekoľkonásobne viac.
Základný odhad je 13-tisíc eur. Aj tak by však podľa starostky Justíny Pálkovej išlo len o záchranu samotnej sochy, len tie najnutnejšie opravy a zacelenie napílených častí. Objavili sa úvahy, že by sa mohol zrekonštruovať celý pamätník vrátane podstavca a okolia, čo by si vyžadovalo väčšiu investíciu. Dedina sa bude uchádzať o dotáciu z programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Časť prostriedkov sa pokúsi požiadať od Nitrianskeho samosprávneho kraja.
„Jedna vec je urobiť iba základnú záchranu pamätníka. No možno by stálo za to urobiť celkovú rekonštrukciu. Vrátiť aj to, čo sa z pamätníka ukradlo v minulosti,“ uviedla starostka a odkázala tak na stratené časti z pamätníka, ktoré pred niekoľkými desaťročiami zrejme skutočne skončili v zberných surovinách.
Jednou zo zmiznutých častí je zástava tureckého vojska. „Lev ju dlávil pravou labou, bola zdobená polmesiacom a konským chvostom. Žiaľ zmizlo to. Takto sa chováme k pamiatkam,“ smutne skonštatoval spisovateľ a historik Miroslav Pius. Historické fotografie zachytávajú ešte bronzovú trofej. Aj tá však v minulom storočí putovala s najväčšou pravdepodobnosťou do šrotu. „Znázorňovala turecké štíty a prilbice, ktoré boli pod levom a mali symbolizovať porážku tureckého vojska. Ten akt, keď sa tá druhá armáda musí vzdať a zložiť zbrane,“ naznačil akademický sochár Ladislav Sabo, v ktorého ateliéri socha momentálne odpočíva.
Práve tieto detaily sú pre celkový výjav kľúčové. Podľa Saba zdôrazňujú fakt, že lev odkazuje na víťazstvo nad Turkami v bitke pri Veľkých Vozokanoch z roku 1562. Keď veliteľ novozámockej pevnosti gróf Adam Forgáč odolal s pomocou sedliakov a ich vozovej hradby tureckej presile a porazil tureckého veliteľa Mustafu aj s jeho vyše štvortisícovým vojskom.
Učebnice dejepisu pripomínajú najmä bitku pri Viedni z roku 1683, keď poľsko-rakúsko-nemecké sily pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho porazili armádu Osmanskej ríše, čo znamenalo koniec jej expanzie. No práve skoršia bitka pri Veľkých Vozokanoch bola podľa historika Piusa jednou z prvých, kde sa ukázalo, že Turci sa dajú poraziť.
Sochár Sabo pripomína, že veľkovozokánsky lev je výsledkom mimoriadnej zručnosti autora Bélu Markupa. Patrí k jeho vrcholným dielam a nič podobné sa nikde inde na Slovensku nenachádza.