Rokovania zastupiteľstva v Žiline tlmočia pre nepočujúcich

Do mestského parlamentu sa Jana Filipová chcela dostať aj pre to, aby mohla byť hlasom tých, ktorých nie je vždy počuť. 32-ročná žena, predsedníčka Klubu nepočujúcich v Žiline, ktorá je sama nedoslýchavá. Bola šťastná a zároveň v šoku, že sa jej ako nezávislej kandidátke podarilo stať mestskou poslankyňou.

30.01.2015 11:00
Pic Monkey Collage Foto: ,
Jana Filipová (vľavo) je novou poslankyňou mestského zastupiteľstva v Žiline. Pôsobí v klube nezaradených poslancov. Jana Cádriková tlmočí do posunkovej reči nielen pre poslankyňu, ale aj pre sluchovo postihnutú verejnosť.
debata

Mladá žena sa rozhodla pre kandidatúru aj preto, že nepočujúci, nevidiaci či inak zdravotne postihnutí ľudia sú často prehliadaní. Chýbala jej akceptácia týchto ľudí, či zo strany samosprávnych orgánov, ale i verejnosti. „Chcela by som presadiť hlavne to, aby aj zdravotne postihnutí mali možnosť sa napríklad zamestnať. Pretože oni väčšinou bývajú zamestnávaní iba tak, že im dajú robiť buď manuálnu prácu, alebo sú v chránených pracoviskách. Ale napríklad v inštitúciách, ako je mestský úrad alebo samosprávny kraj, tam dvere otvorené nemajú,“ hovorí Jana Filipová.

Žilinské mestské zastupiteľstvo je zrejme prvé, ktoré umožnilo tlmočiť rokovania do posunkovej reči pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých občanov. Nová poslankyňa síce vie odčítať z pier, no vo väčšej miestnosti, kde sú ľudia od nej ďalej, to už je problém. „Dokáže komunikovať, dokáže pekne odzerať. Takže v priamej komunikácii nemá problém. Horšie to je v takýchto hromadných zhromaždeniach, kde sa to ozýva, kde sa nemôže priamo pozerať tomu človeku do tváre, na ústa a odzerať. Tam je to troška komplikované,“ vysvetlila tlmočníčka do posunkovej reči Jana Cádriková.

„Ľudia aj takto vidia, aké majú zdravotne postihnutí ľudia v živote reálne prekážky,“ pripomenula poslankyňa. Na rokovanie zastupiteľstva ju prišli nielen podporiť, ale tiež sledovať prácu zastupiteľov aj jej nepočujúci priatelia. Vďaka tlmočníčke dokázali pochopiť, o čom poslanci rokujú. „Takto sa konečne aj oni môžu začať zapájať do diania v meste. Nepočujúci boli dlhý čas separovaní, nechceli sa zapájať do takýchto akcií. Myslím si, že aj teraz ich je ešte veľa takých, čo sa boja vystúpiť, povedať si svoj názor. Lebo veľa veciam nerozumeli, a tak si mysleli, že nemajú ani právo k tomu hovoriť. Ale takouto formou teraz zisťujú, že aj nepočujúci môžu niečo dokázať. A môžu aj ukázať niektoré veci, ktoré my počujúci možno aj prehliadneme. Takže, myslím si, že teraz je to super,“ mieni tlmočníka.

Službu tlmočníka bude mesto platiť zo svojho rozpočtu od ďalšieho rokovania. „Prekladá nielen pre poslankyňu, ktorá je sluchovo postihnutá, ale aj pre ľudí, ktorí sú takto postihnutí a ktorí sa zúčastňujú na rokovaní v rámci verejnosti. Ja si myslím, že je to naša povinnosť,“ povedal žilinský primátor Igor Choma.

Združenie miest a obcí Slovenska nevedie prehľad o tom, či sú v mestských alebo obecných zastupiteľstvách aj zdravotne postihnutí občania. Aj predseda Slovenského zväzu zdravotne postihnutých Ján Ostrolúcky sa to dozvedel od novinárov. Informácia o žilinskej poslankyni ho potešila aj preto, lebo zdravotne postihnutí občania si zväčša sami na volebnú kampaň netrúfajú a politické strany nie sú príliš ochotné finančne ich podporiť a priestor na kandidátkach dávajú skôr podnikateľom.

32-ročná Žilinčanka Jana Filipová je sluchovo postihnutá odmalička. Vyštudovala Strednú školu pre sluchovo postihnutých v Kremnici, kde sa naučila posunkovú reč. Externe študuje už druhú vysokú školu. Vedie krajské centrum nepočujúcich a sama pôsobí ako tlmočníčka pri osobnom styku, zastupuje sluchovo postihnutých pred rôznymi inštitúciami a úradmi.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #zdravotne postihnutí #nepočujúci #posunková reč #zastupiteľstvo