Ľudmila Lužová porodila svoje druhé dieťa uprostred minuloročných letných horúčav: „Najväčším problémom je umývanie a pranie. Musíme nosiť starkej ťažké vrecia, každý týždeň sedem vriec bielizne a u nej to perieme, a to zaťažuje nielen nás, ale aj ju.“ Miestni ľudia vedia o vzácnosti čistej pitnej vody svoje: „Vodu, v ktorej sa okúpeme, používame ďalej na splachovanie,“ hovorí Viera Petráková.
Vplyvom klimatických zmien sa na Martinskom brehu voda zo studní stratila. Používať ju bolo aj tak zdraviu nebezpečné. Podľa Informačného systému environmentálnych záťaží je na tomto území potvrdená kontaminácia spodnej vody karcinogénnym trichlóretylénom, ktorý tu zostal po Calexe ako záťaž s vysokou prioritou.
Aj napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení obciam a mestám ukladá povinnosť zásobovať svojich obyvateľov pitnou vodou, radnica v Zlatých Moravciach tento problém dlhé roky neriešila vôbec. Na jednom z ostatných zastupiteľstiev sa obyvatelia Martinského brehu rozhodli verejne demonštrovať svoju nespokojnosť s nečinnosťou mesta a vybojovali si cisternu s pitnou vodou, ktorá sa v ich lokalite zastaví dvakrát do týždňa. Toto riešenie problém Zlatomoravčanov zmiernilo, ale nevyriešilo.
Podľa generálneho riaditeľa Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti Jána Podmanického obdobie, keď sa vo veľkom budovali vodovody, sa už skončilo. Prioritou štátu a Európskej únie je kanalizácia. Predstavitelia radnice otvorene hovoria o tom, že do toho istého rigolu, kde bude kladená kanalizácia, položia aj vodovodné potrubie. Podmanický si takýmto riešením nie je celkom istý: „Myslím si, že laicky sa o tom dá rozprávať, ale či to bude aj realita, o tom rozhodnú úrady,“ zdôrazňuje.
Mestská kasa zíva prázdnotou, a tak niekoľko desiatok tisíc eur na vybudovanie vodovodu pre obyvateľov Martinského brehu budú musieť predstavitelia mesta zháňať ako sponzorský dar. Pomôcť by mohlo aj rezortné ministerstvo, pridelením nenávratnej účelovo viazanej finančnej pomoci.