V memorande, ktoré v pondelok podpísal trenčiansky župan Jaroslav Baška a primátor Trenčína Richard Rybníček, sa samosprávy dohodli na vytvorení spoločnej rady partnerstva, ktorá bude rozhodovať o rozdeľovaní finančných prostriedkov. Podľa memoranda sa peniaze budú rozdeľovať podľa počtu obyvateľov v jednotlivých regiónoch. Do celého Trenčianskeho kraja by podľa Bašku malo v rámci regionálnej integrovanej územnej stratégie do roku 2020 prísť 120 miliónov eur.
„Tieto peniaze chceme využiť na opravy ciest druhej triedy, výstavbu 100-kilometrovej vážskej cyklotrasy, ktorá bude pretínať celý kraj popri Váhu, ale aj na nákup nových autobusov pre prímestskú dopravu, rekonštrukciu autobusových staníc, rekonštrukciu odborných stredných škôl a sociálnych centier,“ zosumarizoval zámer Trenčianskeho samosprávneho kraja jeho predseda.
Ako prvé by župa chcela dať do poriadku cesty druhej triedy medzi Považskou Bystricou a Púchovom, Novým Mestom nad Váhom, Starou Turou a Myjavou, a tiež medzi Veľkými Uhercami a Skýcovom, ktorá vedie do Nitrianskeho kraja. Všetky tieto cesty sú vo veľmi zlom stave. Mesto Trenčín by malo podľa Richarda Rybníčka získať v rámci regionálnej integrovanej územnej stratégie získať 14,5 milióna eur. Program rozvoja sa nebude týkať len samotného mesta, ale aj priľahlých obcí, teda spolu asi 80-tisíc ľudí.
„Sú to obce, ktoré s Trenčínom susedia, a delí nás možno jedna ulica alebo rieka. Do týchto obcí sa veľa Trenčanov sťahuje, tam síce platia dane, ale väčšinu služieb využívajú na území krajského mesta,“ vraví trenčiansky primátor.
Prvým projektom, na ktorý mesto chcelo čerpať peniaze získané z eurofondov, je prebudovanie súčasného železničného mosta na zelený, promenádny most pre peších a cyklistov. Po dokončení nového železničného mosta, ktorý je v súčasnosti rozostavaný, bude starý most pre železnice nepotrebný. Trenčanom môže priniesť pohodlné spojenie centra mesta so Zámostím, teda časťou Trenčína na druhej strane Váhu.
Michal Ivantyšyn, odborník na informatizáciu verejnej správy a eurofondy, pripomína, že ku koncu minulého roka Slovensko vyčerpalo iba 73 percent všetkých prostriedkov z EÚ, ktoré vyčerpať mohlo. Preto víta situáciu, keď inštitúcie, ktoré chcú čerpať eurofondy, uzatvárajú spoluprácu.
„Jedným z dôvodov, prečo je čerpanie také pomalé, je to, že pri čerpaní je potrebná spolupráca mnohých inštitúcií, je veľmi veľa hráčov, ktorí do toho vstupujú. Stačí, aby jeden článok nekooperoval a robil problémy, a už celý systém začína krachovať. To vidíme v Banskobystrickom kraji, kde stačilo, aby jeden človek začal robiť problémy a celý kraj začína byť podvyživený,“ upozorňuje Ivantyšyn.
Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska, pripomína, že nová politika podpory z fondov EÚ si vyžaduje takúto koordináciu, na akej sa dohodli samosprávy v Trenčíne.
„Je to podmienka, aby mohli tieto zdroje čerpať v novom programovom období. Nie je to niečo, čo prinesie okamžitý efekt, treba na to niekoľko rokov, ale treba sa na to pripraviť,“ dodala Eva Balážová.