Kostol bol postavený v roku 1657. Najskôr patril jezuitom, po zrušení ich rehole ho v roku 1776 prevzali piaristi. Ministerstvo kultúry udelilo vlani za komplexnú obnovu a reštaurovanie jeho interiéru reholi piaristov ocenenie Kultúrna pamiatka roka.
Vchod do podzemia sa nachádza v bočnej časti kostola, mnohí návštevníci o ňom ani nevedia. Teraz, keď cirkev dala opraviť vstup, ohradiť ho zábradlím a namontovať elektrické osvetlenie v katakombách, môžu ich záujemcovia aspoň občas navštíviť. „Katakomby nie sú prístupné verejnosti nepretržite, ale ak sa ohlásia nejaké exkurzie alebo študenti, tak ich sprístupníme. Pre deti aj dospelých sú takéto priestory vždy zaujímavé, aj preto, lebo sa spájajú s rôznymi legendami,“ hovorí Peter Franek, správca piaristického kostola.
Podľa povesti, ktorá sa v meste traduje a ktorú zaznamenal aj historik Jozef Branecký vo svojom trojzväzkovom diele Zo starého Trenčína, v týchto miestach pochovali zaživa dcéru mešťanostu. Nechcela sa vydať za zemana, ktorého jej vybral otec, a v rozrušení odpadla. Považovali ju za mŕtvu a odniesli do krypty pod kostolom. Kostolník neskôr tvrdil, že počul jej výkriky, ako sa chcela dostať z rakvy von.
Podzemie kostola tvorí spleť chodieb a malých miestností. Tlmené osvetlenie znásobuje tajomnú atmosféru. Na stenách vidno latinské nápisy namaľované archaickým písmom. Označujú miesto posledného odpočinku významných cirkevných aj svetských osobností Trenčína. V malej miestnosti na konci jednej chodby cez malé okienko možno rozoznať ľudské lebky a kosti uložené na zemi. Ide pravdepodobne o karner, čiže kostnicu, kde sa uchovávali pozostatky nebožtíkov z dávnejších dôb. „V tejto krypte sa nikdy neuskutočnil žiadny historický výskum. Truhly sa tu ukladali na seba, sú tu desiatky a desiatky mŕtvych v cínových aj drevených truhlách,“ vraví historička Jana Karlíková.
Starobylé Mierové námestie, kde sa kostol nachádza, je najstaršou časťou mesta a vo svojom podzemí pravdepodobne ukrýva celú spleť tajných chodieb a tunelov, na ktoré sa stáročiami už zabudlo. Doteraz ich sieť nie je zmapovaná. Vždy, keď sa tu niečo buduje, odkryje sa časť histórie.
Na jednu z chodieb narazili robotníci pred dvanástimi rokmi, keď pri dolnej mestskej bráne začali budovať v podzemí verejné toalety. Nález dočasne zastavil stavbu, pôvodný projekt museli prerobiť, aby sa vzácna pamiatka zachovala. Dnes je možné podzemnú chodbu vidieť cez sklenú stenu z priestorov toaliet a čiastočne aj zhora z ulice. Verejné WC s tajnou chodbou sa tak stalo jednou z atrakcií Trenčína.
O nálezoch v podzemí Trenčania radi diskutujú. Hádajú, či je pravdivá aj ďalšia legenda, ktorá hovorí o tajnej chodbe, ktorá viedla z hradu a ktorou mohli jeho obyvatelia ujsť pred nebezpečenstvom. Romantické predstavy o tajnej chodbe vysekanej do hradnej skaly odborníci odmietajú. Nielen pre namáhavú prácu, ktorú by jej vysekanie stálo. Myslia si, že takýto tunel by asi nezostal po stáročia tajný, keďže sa na hrade majitelia striedali každú chvíľu.
„Historka o tajnej chodbe z hradu vznikla niekedy začiatkom 17. storočia, keď sa dostal vlastník hradu Štefan Ilešházi do sporu s cisárom Rudolfom¤II. Keď cisár upozornil predstaviteľov mesta Trenčín, aby nepúšťali Ilešháziho na svoj majetok, tak tí sa vyhovárali, že Ilešházi má tajný vstup na hrad. Zrejme to bola snaha Trenčanov vyvliecť sa z tejto nepríjemnej situácie, nechceli si to rozhádzať ani s jedným, ani s druhým. Odvtedy sa stále objavujú správy o tajných chodbách,“ dodal Vlastimil Hábl, odborný pracovník Trenčianskeho múzea.