Ako ďalej informoval vedúci právneho oddelenia Michal Jurči, investor sa zaviazal, že nebude od mesta požadovať náhradu škody, ak mesto prijme opatrenia, ktoré umožnia realizáciu projektu. Uzatvorením mimosúdnej dohody chce vedenie mesta podľa Jurčiho predísť plateniu za škody, ktoré spôsobilo mesto za úradovania Alexandra Slafkovského.
„Investor vo svojej žiadosti požadoval od mesta úhradu škody spôsobenú podľa neho nesprávnym úradným postupom bývalého primátora Alexandra Slafkovského. Ten viackrát verejne prezentoval svoje stanovisko, že investorovi vznikla škoda pre konanie orgánov mesta a môže požadovať náhradu. Exprimátor škodu odhadoval na približne 50-tisíc eur, investor predložil žiadosť o podstatne vyššiu náhradu (458-tisíc eur pozn. red.),“ uviedol Jurči.
Práve súčasný primátor Ján Blcháč, ktorý šéfoval liptovskomikulášskej radnici aj v rokoch 2007 až 2010, podpísal v decembri 2010, teda už po prehratých primátorských voľbách, uznesenie o zmenách v územnom pláne, ktoré obsahovali aj možnosť výstavby heliportu.
V roku 2013 však mesto pod vedením Alexandra Slafkovského vyškrtlo slovo heliport z textovej časti územného plánu, aby sa tak vyhlo prípadným ďalším sťažnostiam na hluk vrtuľníkov.
Takmer tisíc ľudí z mestskej časti Liptovská Ondrašová a okolitých obcí sa totiž podpísalo pod petíciu proti heliportu na okraji Liptovského Mikuláša v blízkosti akvaparku, z ktorého štartovali vrtuľníky na vyhliadkové lety a rušili miestnych obyvateľov.
Ešte vo februári 2011 pred vyškrtnutím heliportu z územného plánu však mesto dalo súhlas na výstavbu heliportu pri akvaparku a Slafkovského radnica tento krok neskôr zdôvodnila tým, že pôvodné znenie územného plánu povoľovalo postaviť pristávaciu plochu pre vrtuľníky kdekoľvek v meste, kde je zmiešaná funkcia územia s prevahou občianskej vybavenosti a teda nemala na výber.
Podľa súčasného primátora Jána Blcháča bývalé zastupiteľstvo zbytočne vyškrtlo heliport z územného plánu.
„Lietaniu tým zabrániť nedokázali a vedenie mesta touto kauzou roky traumatizovalo mikulášsku verejnosť. Po viac ako troch rokoch však nemáme žiadny pozitívny výsledok,“ povedal aktuálne Blcháč, pričom narážal na to, že podnikateľ napriek nepovoleniu výstavby heliportu, prevádzkuje vyhliadkové lety vrtuľníkmi z provizórnej pristávacej plochy.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Slafkovský už v roku 2013 priznal, že zmenou územného plánu vznikne podnikateľovi škoda a že mesto sa s ním bude snažiť dohodnúť na jej výške, prípadne o nej rozhodne súd.
„Zaplatil za projektovú dokumentáciu a ďalšie dokumenty. Poslanci schválením vyškrtnutia heliportu z územného plánu zároveň zobrali na vedomie aj to, že nás to bude niečo stáť,“ povedal v roku 2013 primátor Slafkovský a výšku odškodnenia vtedy odhadoval na 50-tisíc eur.
S minuloročným návrhom podnikateľa o mimosúdnu dohodu a žiadosťou o vyplatenie 458-tisíc eur však nesúhlasil.
„Medzi mestom a investorom nebol založený taký právny vzťah, na základe ktorého by mohol od mesta požadovať kompenzáciu škody v takom rozsahu. Ak nejaká škoda vznikla, je potrebné ju riešiť na základe dohody medzi mestom a investorom alebo musí o nej rozhodnúť súd na základe posudku znalcov,“ reagoval Slafkovský minulý rok.
Podľa aktuálneho vyjadrenia súčasného primátora Blcháča nie je jeho úlohou určiť, aká reálna škoda vznikla.
„Faktom je, že je pred nami veľké bremeno, ktoré nemôžeme prenášať na daňových poplatníkov len preto, lebo niekto v minulosti na meste postupoval účelovo. Mojou úlohou je chrániť majetok mesta a ak je možnosť vyhnúť sa v tomto prípade plateniu vysokého odškodného, mimosúdnu dohodu považujem za najprijateľnejšie riešenie,“ povedal Blcháč.
Či aktuálna mimosúdna dohoda mesta s investorom znamená, že mesto bude pre heliport opäť meniť územný plán, vedúci právneho oddelenia mesta Michal Jurči nepotvrdil, ani nevyvrátil.
„Primátor sa listom obrátil na vedúcu stavebného úradu ako odborne spôsobilú osobu, ktorá sa celému procesu počas uplynulých niekoľko rokov venovala, aby zaujala stanovisko k možnostiam mesta podniknúť ďalšie kroky,“ uviedol Jurči.
Podľa aktuálne platného územného plánu mesta, investor môže uvažovať o vybudovaní pristávacej plochy pre vrtuľníky až vtedy, ak bude zakreslená v územnom pláne. Teda po tom, ako takýto zámer či jeho projekt prejde posúdením a schválením cez mestské zastupiteľstvo.
Druhou podmienkou je preverenie projektu podrobnejšou dokumentáciou a environmentálnou štúdiou, ktorá bude zohľadňovať nielen územno-technické predpoklady, ale aj prevádzkové obmedzenia.
Podnikateľ Cyril Fogaš, ktorý aktuálne prevádzkuje vyhliadkové lety vrtuľníkmi z provizórnej pristávacej plochy, hovorí, že do heliportu investoval už takmer tri milióny eur.
„Už viac ako tri a pol roka sa snažíme vybudovať heliport, na ktorý máme tri hlukové štúdie a posudky, tiež kladný posudok vplyvov na životné prostredie (EIA) a viac ako tridsať povolení a súhlasov dotknutých orgánov a inštitúcií našej krajiny, vrátane súhlasného záväzného stanoviska mesta Liptovský Mikuláš, na základe ktorého sme doteraz konali. Mestský stavebný úrad nám stále odmieta vydať územné rozhodnutie,“ povedal v októbri 2014 podnikateľ Fogaš.