Celý víkend sa niesol v znamení končiacich sa fašiangov. Blížiaca sa Popolcová streda dá všetkým radovánkam na dlhé týždne stop.
Pre dedinské spoločenstvá sú fašiangové slávnosti každoročne očakávanou udalosťou, z ktorej ani moderné časy veľa neubrali. Pre mestských ľudí je to však často veľká neznáma, mnohí ani nevedia, že aj reprezentačné plesy sú v podstate ich odrazom v mestskom prostredí.
„Fašiangy sú premenlivý sviatok, vymedzuje ich časové obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Následný pôst potom trvá do Veľkej noci,“ spresňuje Emília Mázorová, etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Pripomína, že podľa toho sa aj hovorí: krátky fašiang, vydá sa každá dievka, dlhý, iba tie krajšie. Upozorní aj na chybné poradie v jednej z najznámejších slovenských ľudových pesničiek. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide… spieva sa v nej, hoci turíčne sviatky nasledujú až presne sedem týždňov po veľkonočných.
„V našej dedine, ako je dlhoročným zvykom, usporiadame fašiangovú slávnosť až v posledný deň – v utorok,“ hovorí Ján Čerňan, starosta Ďurčinej pri Rajci. Zajtra sa teda touto obcou opäť prejdú partie chlapov v súkenných gatiach, vyšívaných košeliach a širokých opaskoch. Budú spútavať dievky, plieskať bičom, zvoniť zvoncami. Kapela Ďurčanská muzika zahrá na sláčikoch, rodinné kvinteto Ďurčanská päťka zase na heligónkach. „Naši rodáci si doma pripravia výbornú huspeninku, na obecnom úrade navaríme dobrým ľuďom kapustnicu a na priestore pred miestnou kaplnkou sa bude tancovať,“ pozýva starosta.
Za sebou už majú tohtoročné fašiangové slávnosti v okresnom meste Poltár. „Fašiangmi u nás pravidelne žije celé mesto. Aj v ostatný víkend opäť prilákali vyše tisíc ľudí. Sme radi, že sa takto o ľudových zvykoch dozvedajú aj mestské deti z činžiakov, ktoré by inak o nich nemali ani šajnu,“ pochvaľuje si primátor Pavel Gavalec. Malí Poltárčania si v sobotu mohli sami v tvorivých dielňach vyrobiť fašiangovú masku, konal sa fašiangový jarmok, do tanca hrala skupina Úvrať, „hitom“ bola koštovka klobásy či jaternice za fašiangovú cenu, porcia len za jedno euro.
Podobne, pri muzike folklórnej kapely Štvrtčan „fašiangovali“ na konci týždňa aj v Plaveckom Štvrtku neďaleko Bratislavy. „Naše slávnosti majú tradične štyri časti: dopoludnia sa koná záhorácka zabíjačka, potom prejde obcou fašiangový sprievod s maskami, pochováme basu a záver obstaráva detský fašiangový karneval,“ opisuje miestne zvyky starosta Ivan Slezák.
„S fašiangmi sa spája veľké množstvo tradícií a obyčají, charakterovo jednotných, no zároveň hádam v každej obci ozvláštnených drobnou odlišnosťou,“ ďalej približuje etnologička. Čo sa týka jedál, typické sú pre ne napríklad múčniky vyprážané v bravčovej masti, ako „pampúšiky“ či fánky, ale aj mastné mäsité jedlá, jaternice, krvavnice, slanina.
„Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa nazýval aj tučným,“ pokračuje Mázorová. Typický bol podľa nej tým, že ženy sa prezliekli za mužov a začali sa aj tak správať – popíjali po krčmách, boli hlučné, tancovali a spievali v uliciach.
Fašiangovým sprievodom sú vlastné komické situácie, uvoľnenosť, smiech, dobrá nálada. Kráčajú v nich najmä mladí muži preoblečení v rôznych maskách, často pre zmenu ženských, ktoré majú osobité mená: Cigánka, Prespanka s deckom, Stará žena, Mladucha, ale tiež Handrár, Kominár, Mladý zať a podobne. Chlapi sa jašia, „žobrú“, „kradnú“, „pýtajú odmenu“, ale vedia aj vyzvŕtať dievky v typickom „tanci na konope“.
K fašiangom sa viažu aj magické a rituálne úkony či hry. Niektoré masky ako Medveď, Koza, Turoň či Slameník majú symbolizovať plodnosť, ale aj smrť. Držia v rukách šable ako prastaré symboly „mužskej sily“, na ktoré im ľudia napichujú slaninu, klobásu, vajcia. Dovolené je v tomto období naháňať a strašiť malé deti, štípať ženy, dokonca sa s nimi váľať po zemi, alebo robiť ďalšie veci, inokedy neprípustné.
„Na poslednej fašiangovej zábave, ktorá má takmer na rok ukončiť tieto radovánky, sa predvádza symbolické pochovávanie basy,“ dopĺňa odborníčka. Táto ľudová hra parodizujuje skutočný pohreb, ale s veselým stvárnením, keď sa maskovaný Kňaz, Funebráci či Smútiaci pozostalí lúčia so „zosnulou“, rečnia nad ňou, čítajú testament a napokon ju nariekajúc odnášajú preč.
Popolcová alebo aj škaredá streda ako prvý deň pôstu tento rok pripadne na 18. februára. Už od 7. storočia má ľudí naviesť na cestu pokánia. „Dodnes pretrval aj zvyk posýpať sa z tohto dôvodu popolom. Zväčša však len kňaz symbolicky robí veriacim krížik z popola na čelá,“ uzatvára Mázorová. Dodá, že pôst sa skončí až Veľkým piatkom, ktorý tentoraz príde 3. apríla.