„Je to spoločná myšlienka viacerých občianskych iniciatív, ktoré sa spojili. Mnohí obyvatelia mesta sú nešťastní z toho, čo z Čerešňového sadu zostalo,“ povedal Július Bruna, dlhoročný iniciátor obnovy tohto krásneho miesta nad Trenčínom.
Trenčania majú svoje dôvody, prečo s takou nostalgiou hovoria o „čerešňáku“. Spája sa im s miestom rodinných výletov, ale bol pre nich aj čarovným zákutím ako stvoreným na schôdzky zaľúbencov. Mesto tu kedysi vybudovalo niekoľko altánkov a ohnísk, pri ktorých sa dalo dosýta posedieť. A keď bolo v lepšej finančnej kondícii, tak trávu v Čerešňovom sade dávalo kosiť a k ohniskám pripravovalo zásoby dreva. Kedysi tu rástli len čerešne a višne, postupne začali prenikať aj iné stromy. Teraz sú tu len iné stromy, z pôvodného sadu tam nájdete iba niekoľko osamotených mohykánov.
„Čerešní tam zostalo len pár, aj tie sú už za zenitom svojho života, aj keď niektoré ešte stále rodia, ovocný sad to už vôbec nepripomína. V spolupráci s viacerými staršími obyvateľmi, ktorým je ľúto za pôvodným Čerešňovým sadom, chceme aspoň v jeho časti čerešne obnoviť a zlikvidovať nálet, ktorý tam momentálne je. Veríme, že sa k nám pridajú aj ďalší, ktorým na jeho obnove záleží,“ povedal Richard Medal z trenčianskeho občianskeho združenia Centrum environmentálnych aktivít.
Podľa Eriky Ságovej, hovorkyne mesta, už na začiatku volebného obdobia prišli noví mestskí poslanci Richard Ščepko a Ján Forgáč s návrhom zrevitalizovať aspoň časť Čerešňového sadu. Dnes je na túto aktivitu prisľúbených od sponzorov už niekoľko tisíc eur.
„Navyše v súčasnosti mesto spojilo sily aj s Centrom environmentálnych aktivít s cieľom obnovy. Do budúcnosti počítame s presvetlením miest, ktoré sú prehustené vegetáciou, a vytvorením oddychovej plochy, kde sú k dispozícii tri ohniská,“ dodala Erika Ságová.
V tomto roku by sa mal Čerešňový sad aspoň čiastočne vyčistiť od náletov, ktorými zarástol. Aj tých pár čerešní, ktoré tu zostali, náletové stromy zatieňujú a spôsobujú ich deformácie. Neskôr na vyčistené miesta nasadia nové čerešne. Richard Medal zdôrazňuje, že by to mali byť predovšetkým staré, tradičné odrody z tohto regiónu, ktoré sú síce vysokokmenné, ale odolnejšie.
Tento projekt bude mať aj ďalší význam. Aj okolie hradieb sa vyčistí od náletových kríkov a stromov, ktoré takisto nie sú pôvodné. Tým sa otvorí nový výhľad na hrad.
Lesopark Brezina zaberá plochu vyše 212 hektárov a nachádza sa vlastne uprostred mesta. Nazýva sa Brezina, ale pritom tu takmer žiadne brezy nerastú. Svoj názov si zachoval z čias rakúsko-uhorskej monarchie. Býval to oddávna holý kopec, aby obyvatelia hradu videli, ak by sa blížil nepriateľ. Až koncom 19. storočia začali kopec zalesňovať a prvými stromami, ktoré sa tu uchytili, boli brezy. Na Brezinu je prístup z viacerých strán, z centra mesta okolo hradu, ale aj z najväčšieho trenčanského sídliska Juh, kde žije asi tretina obyvateľov mesta.