Dva roky pátrali pracovníci Správy Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty po starých a krajových odrodách. Snažili sa odhaliť, aký ovocný poklad skrýva región Bielych Karpát, pričom prešli katastrami 21 obcí tejto časti Slovenska. Projekt venovaný záchrane vzácnych odrôd ovocných drevín je financovaný prevažne z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
„Počas dvoch sezón dozrievania ovocia sme mapovali rôznorodosť jabloní a hrušiek a výskyt oskoruše. Zistili sme veľké bohatstvo odrôd, ktoré sa tu vyskytujú. Zaznamenali sme 186 odrôd jabloní a 83 odrôd hrušiek,“ povedala koordinátorka projektu Katarína Rajcová zo Správy CHKO Biele Karpaty.
Počas práce v teréne zmapovali vyše 2 500 stromov, pri každom zaznamenali súradnice GPS a odobrali vzorky plodov. Podľa nich potom v spolupráci s pomológmi určovali jednotlivé odrody. Boli medzi nimi sorty, vyšľachtené už pred mnohými stáročiami, napríklad odroda jablka parmena zlatá zimná, ktorá bola známa už v roku 1510 a pochádza pravdepodobne z Anglicka. Našli aj miestne odrody, ktoré sa vyskytujú len v malej lokalite, v určitej obci alebo doline. Takým príkladom je odroda jablka Bročák z obce Horná Súča.
Údaje, ktoré pracovníci štátnej ochrany prírody získali, sa stanú súčasťou medzinárodnej odrodovej databázy. Najvzácnejšie odrody už vysadili v novom genofondovom sade v Starej Turej. Podľa Kataríny Rajcovej by mal byť prístupný verejnosti a ľudia by tu mohli spoznávať jednotlivé odrody a zobrať si vrúble na množenie.
„Pri starých krajových odrodách je vžité presvedčenie, že sú odolnejšie proti chorobám. Nie je to však pravidlo, nájdu sa medzi nimi veľmi odolné, ale aj náchylné na niektoré ochorenia. Ale čo sa týka obsahu vitamínov, českí vedci zistili, že v starých sortách je až dvojnásobok vitamínu C. Územie veľmi bohaté na odrody a s veľkou ovocinárskou tradíciou je napríklad Bošáca, Súčanská dolina, ale aj kopaničiarsky kraj v okolí Starej Turej a Myjavy,“ dodal Bruno Jakubec z Technickej univerzity vo Zvolene.
Ako ďalej Jakubec pripomenul, staré odrody prinášajú pestrú paletu chutí a možností spracovania. Niektoré skoré odrody dozrejú už v júni, ale sú aj veľmi neskoré, napríklad strinka, ktorá sa dá jesť ešte v lete na ďalší rok, keď už opäť dozrievajú prvé jablká.
Niektoré stromy prinášajú mimoriadne veľkú úrodu a v minulosti ich pestovali preto, aby ich plodmi kŕmili zvieratá. Iné odrody boli zase obľúbené v kuchyni. Napríklad spomínaná odroda Bročák z Hornej Súče je výborná na pečenie. Z iných zase dobre tečie v pálenici, iné sú dobré na mušt alebo sušenie.
„Je veľmi dôležité, aby sa zachovali staré krajové odrody. Jablká starých odrôd sa vyznačujú určitými znakmi a vlastnosťami, ktoré prešľachtené odrody nemajú. Je to dôležité pre domáce pestovanie a spracovanie, na sušenie a rôzne zaváraniny. Keď si porovnáte džem alebo kompót zo starej odrody a z prešľachtenej, je to, ako by ste porovnávali niečo prirodzené s umelým. Stará odroda má určité kyseliny, cukry, výrobok z nich je veľmi chutný,“ zdôraznila Daniela Benediková, pracovníčka Génovej banky SR Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.