Daniela Ilkyvová pracovala ako vedúca knižnice v Hornej Súči-Závrskej, túto prácu robila 35 rokov. „Od malička pre mňa knihy znamenali veľmi veľa. Keď som mala možnosť stať sa vedúcou knižnice, neváhala som ani na chvíľu a prácu som zobrala s radosťou. Keď som prišla do tohto zariadenia, napadlo mi, aby sme to tu takýmto spôsobom oživili, lebo ľudia radi čítajú,“ vraví usmievavá dôchodkyňa, ktorá sa zrejme narodila pre knihy.
V domovoch podobných tomu na Lavičkovej ulici môžu mať ľudia knihy k dispozícii aj bez knižnice. Môžu byť zhromaždené na jednom mieste, napríklad v jedálni, a ľudia si ich voľne zoberú a potom prinesú späť. Lenže takýto spôsob má aj druhú stránku. Niektorí sú schopní zobrať naraz celú hŕbu kníh a odniesť ich do zberu alebo vymeniť za toaletný papier. A nemusia to byť len klienti tohto zariadenia, ale aj ľudia, čo sem prídu na návštevu.
„Tak sme sa s riaditeľom dohodli, že nebolo by zlé knihy zhromaždiť. Veľmi sa mi páči promptný prístup, za chvíľu sme mali vhodnú miestnosť k dispozícii a knihy sme mohli ukladať na regály,“ dodala Daniela Ilkyvová.
Miestnosť bola pôvodne klubovňou, ktorá však nebola využívaná. Nedávno v nej zriadili počítačový kútik, kde majú klienti k dispozícii počítač aj s bezplatným pripojením na internet. Počítačový kútik zostal, len steny bývalej klubovne sú dookola lemované regálmi s knihami.
Všetky sú vlastne darmi, buď od samotných klientov, alebo od ľudí „zvonka“. Zatiaľ má knižnica asi dvetisíc zväzkov. Najväčším je oddelenie slovenskej krásnej literatúry, veľa priestoru zaberajú aj detektívky, o tie je vraj veľký záujem. Nájdete tu však aj iné žánre, napríklad odbornú a náučnú literatúru, poéziu, cestopisy, českú krásnu literatúru. Jej obsah budú stále dopĺňať, a nielen o knihy.
„Niektorí naši klienti majú problémy so zrakom, ťažko sa im číta bežný text. Pre nich by sme chceli kúpiť rôzne čítacie zariadenia. Napríklad špeciálne okuliare, čo je vlastne lupa aj s osvetlením. Alebo monitor s čítacím zariadením, do ktorého čitateľ vloží knihu a text sa premieta na monitor vo zväčšení, aké si zvolí. Pre tých najviac zrakovo postihnutých by sme chceli doplniť repertoár knižnice o audioknihy,“ plánuje Ladislav Pavlík, riaditeľ rozpočtovej organizácie Sociálne služby mesta Trenčín.
Podľa malého prieskumu medzi klientmi trenčianskeho zariadenia pre seniorov bude mať nová knižnica dosť čitateľov. Napríklad Jozef Adamec (77) priznáva, že teraz nejaký čas s čítaním stagnoval, ale knižnicu sa chystá pravidelne navštevovať. Najčastejšie si vraj bude požičiavať detektívky a kriminálne príbehy. O rok mladšia Eva Stopková vraví, že od malička veľmi rada číta, či sú to historické romány, rôzne príbehy z dedinského a lekárskeho prostredia alebo náboženská literatúra.
„Doteraz som si požičiavala v meste alebo kupovala, ale knihy sú drahé, ide to do peňazí, to nie je pre dôchodcu. Takú priemerne hrubú knihu prečítam asi za tri dni. Som už štyrikrát operovaná na oči, tak musím s čítaním opatrne. Ale určite je lepšie čítať, ako klebetiť,“ povedala Eva Stopková.