„Často si kladiem otázku, či je lepšie, aby autá zapĺňali ulice, kde sa pohybujú ľudia, alebo ich je lepšie schovať pod zem,“ povedal v diskusnej relácii V politike na TA3.
Z pohľadu archeológa Štefana Holčíka sú podzemné garáže nutné. „Stále sa tu hovorí o hradných garážach, ale musím povedať, že je to zavádzajúce, pretože tie garáže sú len prídavkom k istému podzemnému, veľmi potrebnému priestoru. Uvedomme si napríklad, že na Hrade od prvej rekonštrukcie v jeho severovýchodnej veži je nákladný výťah, ku ktorému nie je iná možnosť prístupu ako z podzemia. Keď sme robili v roku 2002 výstavu, tak sme ťažké exponáty museli v rukách niesť po schodišti. Mali sme síce nákladný výťah, ale nemohli sme sa k nemu s tými exponátmi dostať. Okrem toho bude v podzemí mnoho technických zariadení a dokonca tam bude aj priestor pre verejnosť. Nehovorme stále len o garážach, ako sa tu stále hovorí, hovorme o podzemných priestoroch, a z nich asi len polovica má slúžiť ako garáž. Podotýkam, že pre verejnosť, pre návštevníkov tohto areálu," dodal Holčík s tým, že je nutné tento podzemný priestor vybudovať teraz, lebo keď tam už bude baroková záhrada, nebude výstavba možná.
Ako povedal Masár, pamiatky, ktoré na Hrade našli, sú zabezpečené. „Pamiatky sú dočasne ochránené a zabezpečené, aby neboli poškodené počas stavebných prác, ktoré vykonávajú. Spolu s archeológmi a pamiatkarmi od mája uvažujeme, ako tie nálezy, ktoré sa tam našli, odprezentovať. V tomto momente je predstava taká, že časť nálezov by bola odprezentovaná v origináli tak, aby boli fyzicky ochránené. Časť nálezov by mala byť prezentovaná príležitostne a časť nálezov je navrhnuté zasypať,“ poznamenal.
Základnou informáciou podľa Holčíka je, že ak by nevznikol projekt stavebnej činnosti, nebol by žiadny archeologický výskum. „To bola podmienka, aby sa tam mohlo niečo robiť a až po zistení archeologického výskumu sa určili plochy, kde sa niečo môže robiť. Kde sa môže robiť podzemná budova a kde sa nemôže. Tie veci, kde archeologické nálezy sú a boli, zostávajú zachovalé a tam, kde bolo všetko antické, tam sa môže pokračovať. Pamiatkari nie sú hlúpi, pamiatkari veľmi dobre vedia o čom a ako rozhodujú,“ zhrnul Holčík.
Ako povedala občianska aktivistka Lele Zemanová, verejnosť bola asi zavádzaná. „Stále to bolo prezentované ako rekonštrukcia hradu a hradného areálu,“ zhrnula. Ako v televíznej relácii spomenula, garáže nie sú potrebné, je ich v okolí dosť a tento priestor môže byť využitý na niečo úplne iné. „My nie sme občianske združenie, ktoré chce vyvolávať protesty. Chceme k veci rozumne pristupovať, spájame odborníkov a snažíme sa získať všetky potrebné informácie. Aký historický odkaz necháme našim generáciám? Že rok 2015 sa spája s rímsko-keltskými nálezmi, ktorými sú betónové garáže?“ skonštatovala Zemanová s tým, že ide o investíciu z verejných zdrojov a občania majú právo vyjadriť sa.
Archeologička Tatiana Štefanovičová si myslí, že nie je nevyhnutné budovať garáže pod hradom, pretože v okolí ich je veľa. „Zásadná chyba je, že to celé nebolo zverejňované a že to nebolo prístupné verejnej diskusii od začiatku. Teraz nevieme, či sú to garáže, alebo je to technický priestor. O tomto všetkom sa malo diskutovať vopred. To nie je chyba nikoho z nás. Je to chyba zhora,“ poznamenala Štefanovičová.