„Toto je viac ako môj koníček. Je to moje dieťa,“ vyznáva sa Filip, ktorý študuje politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Takmer 60-tisíc exponátov videlo už viac ako šesťtisíc ľudí. Nájdete tu všetko to, čo bolo súčasťou každodenného života človeka do novembra 1989.
„Tégliky od horčice, mydlá, krémy, čistiace prostriedky, obaly z cigariet, fľaše na výrobu sódy s bombičkami, pastilky proti kašľu, košele, nábytok, vtedajšie noviny a časopisy, tranzistory a rádiá, gramofóny, Leninove a Gottwaldove spisy, vojenské a policajné uniformy, doklady, vlajky, odznaky a množstvo iných vecí tu môžete vidieť,“ s nadšením vyratúva Filip a hrdo ukazuje aj na busty rôznych komunistických pohlavárov. Pri vstupe do priestorov „múzea“ si nemôžete nevšimnúť starú škodovku 120 a hneď vedľa staručkú motorku.
Foto: Monika Maťová, Pravda
Prečo napadlo vtedy 14-ročnému chlapcovi založiť práve múzeum socializmu? „Boli sme traja, ktorým to zišlo na um a prakticky sme chceli hlbšie poznať históriu nášho národa. Zaujímala nás druhá svetová vojna a vývoj po nej, ako to všetko prebiehalo, rok 1948 a februárové udalosti, nástup socializmu. Neskôr sme začali chodiť po burzách starožitností, ktoré navštevujeme dodnes. Niekoľkokrát sa nám podarilo byť aj v médiách, ľudia si nás našli a dávajú nám tieto artefakty, ale poväčšine ich musíme zháňať, kupovať a vymieňať,“ vysvetľuje mladý muž.
Filip začal zhromažďovať svoju zbierku najprv v detskej izbe. Rýchlo sa však zapĺňala a už nebolo miesto na ďalšie veci. „Tak sme si spravili v pivnici najprv jednu maličkú miestnosť a mysleli sme si, že nám to bude stačiť, ale mýlili sme sa. Nakoniec sme zaplnili tri miestnosti. Veľmi ďakujem svojim rodičom. Umožnili nám to v rodičovskom dome,“ neskrýva vďaku budúci politológ.
Nezvyčajné múzeum chlapci upratujú trikrát do roka: na jar, prvého júna a v zime. Vtedy tri dni nezapnú telefóny, pokiaľ nie je všetko dôkladne poupratované a vyčistené.
Podľa Filipa sa novodobej socialistickej histórii nášho národa nevenuje dostatok pozornosti. „V Čechách majú podobné múzeum trojposchodové. Preto sa chceme prezentovať všetkými možnými spôsobmi, aby raz aj toto bolo normálne múzeum,“ povedal.
„Veľa ľudí má rôzne socialistické relikvie doma, ani o tom nevie. Minule mi kamarát povedal, že u babky našiel starú škoricu z obdobia socializmu, či mi ju môže priniesť. Tešil som sa ako malý chlapec,“ opisuje nadšený zberateľ spôsob, ako prišiel k vzácnemu kúsku.