Bratislavský hrad odkrýva tajomstvá, mozaikovú dlažbu i rímsky múr

, 16.03.2015 17:06, aktualizované: 17.03.2015 07:09
bratislavsky hrad, podzemne priestory, vykopavky,
Prezentácia podzemných priestorov paláca Bratislavského hradu pripravených pre uloženie a sprístupnenie archeologických nálezov verejnosti. Autor: ,

Na pohľad sú to iba akési hlinené bloky, na nich vrstva malty. A ten, kto v nej chce rozoznať zaprášené kamienky, zostavené do ozdobného ornamentu, sa musí veľmi, naozaj veľmi dobre pozerať.

V skutočnosti však ide o fragment historického unikátu. Mozaikovej dlažby z keltsko-rímskeho obdobia. Podľa archeológov ju v starovekom opide na hradnom kopci nad dnešnou Bratislavou položili niekedy v prvom storočí pred naším letopočtom.

„Možno ste trochu sklamaní, no keď sa tohto tu chopia reštaurátori, návštevníci sa majú na čo tešiť. Čo sa totiž dlažieb týka, je to určite tá najfajnovejšia vec, aká sa tu v rámci archeologického výskumu našla,“ hovorí Ivan Masár, jeden z architektov súčasnej prestavby Bratislavského hradu. Včera vzácny nález takto priblížil novinárom, ktorí dostali možnosť prezrieť si verejnosti zatiaľ neprístupné podzemie hradného paláca.

Podzemné priestory Bratislavského
		hradu.
Prezentácia podzemných priestorov
		paláca...
+3Prezentácia podzemných
		priestorov
		paláca...

Mozaikový skvost v suteréne chráni presklená stena. Masár zatiaľ nevedel odhadnúť, kedy ho bude môcť obdivovať každý záujemca. „Reštaurácia dlažby si vyžiada niekoľko mesiacov, najprv však na ňu treba mať financie,“ naznačil. Podľa neho je dôležité zabezpečiť za oddeľujúcim sklom najmä stálu vlhkosť, aby sa hlina nevysušila a nezborila. Pravdaže, aj samotnú mozaiku treba vyčistiť, spevniť.

Tento malý fragment bol odkrytý v roku 2008. Zároveň sa však zistilo, že pás tej istej dlažby je v podobe svetlej línie zreteľný aj na inej podzemnej vrstve, vykopanej archeológmi pod východným krídlom paláca, pod terajšou Rytierskou sálou, ešte pri výskume v 60. rokoch minulého storočia. Vyplýva z toho, že dláždená podlaha mohla byť súčasťou monumentálnej siene s dĺžkou aj 23 metrov či dokonca viac. Podľa nestorky slovenských archeológov Tatiany Štefanovičovej si ju zrejme ako istý „módny výstrelok“ nechalo vo svojom sídle urobiť niektoré keltské knieža, ktoré bolo v dobrom vzťahu s Rimanmi.

So Štefanovičovou plne súhlasí aj viceprimátorka hlavného mesta Iveta Plšeková. „Vzhľadom na rozmery tej dlažby musel jej výrobu nepochybne odsúhlasiť rímsky senát,“ zdôrazňuje. Podľa nej, priamo ten aj vyslal na naše územie remeselníkov, ktorí ju zhotovili. „Je to ďalší dôkaz, že na bratislavskom hradnom kopci nebolo len akési bezvýznamné opidum,“ tvrdí Plšeková.

Po otvorení, ktoré by Masár privítal čo najskôr, však podzemné priestory pod nádvorím paláca ponúknu návštevníkom oveľa viac. Vznikne v nich rozsiahla expozícia dejín Bratislavského hradu. Návštevník postupne prejde od západného suterénu, kde už teraz možno zhliadnuť menšie výstavy artefaktov zo železnej doby či o tajomnej civilizácii Etruskov, cez dosiaľ neprístupný severný a východný suterén a opäť von vyjde z južnej strany. Po celej trase bude vidieť exponáty zasadené priamo v teréne, tak ako boli nájdené.

Pravdaže, pripomína Masár, budú tu vykopávky zo všetkých etáp výstavby hradu, teda napríklad aj gotické zvyšky žigmundovského obdobia, zachované renesančné prvky a podobne. Expozícia bude podľa neho doplnená podrobným opisom jednotlivých nálezov, ale aj rôznymi audio- a videoprezentáciami. Návštevníci budú prechádzať priehľadnými chodníkmi, vytvorené vyvýšeniny im umožnia aj pohľad zhora.

V hradných priestoroch pri paláci, ktoré sú vyhradené poslancom Národnej rady, včera spolu s informačným centrom otvorili aj výstavu fotografií s názvom Archeologický výskum Bratislavského hradu 2008 až 2014. Dokumentuje priebeh odkrývania nálezov na takzvanej severnej hradnej terase, kde sa momentálne zároveň budujú aj sporné podzemné verejné garáže pre 222 áut.

Okrem unikátnej rímskej dlažby lokalizovali archeológovia v rámci tohto výskumu ďalšie tri miesta výskytu významných nálezov. V lokalite zvanej „pri gaštanoch“ sú to zvyšky základov rímskej siene s ôsmimi dvojicami pilierov. Pozostatky inej rímskej stavby sa našli v mieste pod objektom rekonštruovanej tereziánskej jazdiarne, ktorá má slúžiť ako divadelná sála. A pri vjazde do budúcich garáží, pod takzvaným severozápadným bastiónom, sa našiel 16,5 metra dlhý rímsky opevňovací múr a základy murovaných pilierov.

Podľa Masára budú aj všetky tieto rímsko-keltské nálezy odborne ošetrené a primerane sprístupnené verejnosti, rovnako ako iné, najmä z čias Veľkomoravskej ríše, ktoré sa našli pri predchádzajúcich archeologických výskumoch. Architekt projektu odmieta, že by sa ďalšie unikáty zničili v súvislosti s výstavbou podzemných garáží. Viacerí odborníci vrátane archeologičky Štefanovičovej si však myslia opak a žiadajú odbornú diskusiu o ochrane nájdených pamiatok a vhodnosti umiestnenia garáží. Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad zozbierala niekoľko tisíc podpisov pod protestnú petíciu a poslala v tejto veci aj otvorenú výzvu premiérovi.

Práve dnes preto z podnetu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho zasadne v hradných priestoroch odborná komisia zložená z domácich aj zahraničných archeológov, architektov a reštaurátorov, ktorí posúdia a prediskutujú navrhovaný spôsob prezentácie archeologických nálezov aj prípadné možnosti alternatívneho využitia podzemného objektu s kontroverznými garážami.

#bratislavský hrad #archeologické pamiatky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku