Princíp merania času podľa pohybu tieňa, ktorý vrhá ručička počas slnečného dňa, používali už v Číne či starom Egypte v období okolo 1¤500 rokov pred Kristom.
Prečín je dedinka neďaleko Považskej Bystrice, žije v nej menej ako 1 400 obyvateľov. Slnečné hodiny považujú miestni za atrakciu. Majú čiernu konštrukciu a zlaté rímske číslice. Vyrobili ich traja obyvatelia obce, dve gymnazistky a 30-ročný priaznivec astronómie. Pôvodný nápad sa zrodil v hlavách študentiek, ktoré ho dali na papier v rámci národného projektu Komprax (kompetencie pre prax).
„Pustili sme sa do projektu a pretože sa obe venujeme astronómii, chceli sme urobiť niečo pre Prečín, čo aspoň trochu súvisí s astronómiou. Písaním tohto projektu sme strávili niekoľko víkendov a nakoniec nám ho schválili. Poslali nám finančnú podporu, každej po 200 eur, vďaka tomu sme mohli nakúpiť materiál a mohli sme začať konštruovať slnečné hodiny,“ vraví 16-ročná Michaela Špániková, žiačka považskobystrického gymnázia.
So spolužiačkou Martinou Birošíkovou, ktorá je zároveň jej sesternicou, si zobrali na starosť nákup materiálu. Pomohli aj sponzorské dary, inak by asi hodiny neboli na vzhľad také atraktívne, ako sú teraz. Jednou z najdrahších súčastí boli číslice vyrezávané laserom, ktoré darovala súkromná firma.
Samotné hodiny zmajstroval Boris Kardoš, ktorý má v Prečíne vlastnú hvezdáreň. Navrhol ich aj skonštruoval, dievčatá pomáhali s vedľajším prácami, napríklad pri natieraní a prevoze. Hlavnú časť hodín tvorí oblúk s číslicami, nad ním je umiestnená tyč v podobe šípu.
„Je to prístroj na určovanie času, takže nemôže byť urobený len tak halabala, musí byť presne skonštruovaný. Šíp vrhá tieň na hodiny podľa toho, ako sa slnko počas dňa zdanlivo pohybuje po oblohe. Tento šíp musí mať sklon 49 stupňov, ako je naša zemepisná šírka, a namierený musí byť na severný pól, teda na hviezdu Polárku. Za priaznivého počasia vrhá tieň a môžeme na hodinách odčítať čas,“ predstavila spoločné dielo Martina Birošíková.
Kovová konštrukcia stojí na malom betónovom podstavci. Uchytenie je dômyselné, aby sa konštrukcia mohla posúvať, čím sa dajú hodiny nastaviť tak, aby išli čo najpresnejšie. Dali by prispôsobiť aj letnému času, ale s tým tvorcovia hodín nepočítajú. Chcú na nich zachovať zimný čas, ktorý je pôvodný.
Dievčatá upozorňujú, že každé slnečné hodiny majú odchýlku od presného času, ktorá je spôsobená tým, že sa Zem otáča okolo svojej osi a okolo slnka obieha po eliptickej dráhe. Odchýlka býva v lete menšia, 4 – 5 minút, v zime to môže byť až 15 minút.
Hodiny sa ich tvorcovia rozhodli umiestniť v blízkosti miestneho pohostinstva, ktoré domáci poznajú pod názvom Dolná krčma. Vraj v tom netreba hľadať žiadnu symboliku, ktorá by mala ľuďom pripomínať, že je čas ísť domov. Jednoducho v dedine nenašli vhodnejšie miesto, kde by ich videlo čo najviac ľudí.
Anton Lagíň, starosta obce Prečín, považuje slnečné hodiny nielen za atrakciu, ale aj ozdobu obce. „Samotné dielo má aj svoju estetickú hodnotu. Umiestnené je na súkromnom pozemku, ale v podstate na verejne prístupnom priestranstve. Je to dobré miesto, každý ich má možnosť vidieť, dúfam len, že sa na nich neprejaví nejaký vandalizmus. A keby sa náhodou niečo také stalo, máme aj priestranstvo pri materskej škole, ktoré je oplotené, tak by sa prípadne dali premiestniť aj tam,“ povedal starosta.
Komprax je národný projekt financovaný z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva pripomína, že obe dievčatá sa zamerali na jeden z problémov súčasnosti, a to, že mladí ľudia nemajú takmer žiadne vedomosti o astronómii, nechápu, ako možno merať čas bez elektrotechniky.
„Prínosom pre obe účastníčky projektu boli nielen zistenia, ako svoje vedomosti odovzdať komunite, ale prostredníctvom tohto projektu zanechali aj dosah vo svojom bydlisku – nádherné slnečné hodiny, ktoré budú pripomínať ich prácu,“ zdôraznila Martina Slušná z ministerstva školstva.
Do projektu Komprax sa na Slovensku zapojilo takmer 7 000 žiakov základných a stredných škôl. Každý z nich mohol na svoj projekt čerpať sumu maximálne 200 eur.