Jane Lowinski sa synček Leonard narodil pred štyrmi rokmi predčasne, pričom musel dlhšie čakať na presun z periférnej nemocnice do nemocnice, ktorá má oddelenie intenzívnej starostlivosti. Následky sú trvalé. „Leo aj napriek tomu, že zastal vývojovo na úrovni šiesteho mesiaca, čiže nikdy sme nezažili otočenie, batolenie a všetky tie vývojové stupne, je dieťa, ktoré vníma, ktoré je zvedavé, ktoré chce spoznávať okolitý svet. I napriek tomu, že nerozpráva, je plne integrované do predškolského zariadenia, v ktorom sú schopní poskytovať služby predškolského zariadenia i takto ťažko hendikepovaným deťom a nie je to nič neobvyklé,“ hovorí Jana Lowinski. Nepodarilo sa to však na Slovensku, ale v Nemecku kam odišli žiť aj preto, že tam sociálny, školský, zdravotnícky a systém včasnej komplexnej pomoci umožňuje starať sa o zdravotne znevýhodnené dieťatko kvalitatívne hodnotnejšie a ľudsky dôstojne.
Aj preto Jana Lowinski drží palce prvým trom Centrám včasnej intervencie, ktoré vznikli zatiaľ v Bratislave, Prešove a Žiline, a ktoré podávajú pomocnú ruku rodičom detí s postihnutím. Umožnila to novela zákona o sociálnych službách, ktorá od januára 2014 zaviedla sociálnu službu včasnú intervenciu aj na Slovensku. Centrá zamestnávajú 15 odborníkov z oblasti psychológie, sociálnej práce, špeciálnej, liečebnej pedagogiky, fyzioterapie a logopédie, ktorí poskytujú služby priamo do domácností so zdravotne postihnutými deťmi. „Dôležité je, aby rodiny dostali podporu čo najskôr, aby dostali podporu dlhodobú, aby dostali podporu komplexnú,“ uviedol Vladislav Matej, riaditeľ nadácie Socia, ktorá je za projektom centier. Centrá sú zatiaľ financované z príspevkov dánskeho partnera a pomoci súkromného sektora.
Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť neonatológie Mirko Zibolen informoval, že na Slovensku sa dnes rodí zhruba 55-tisíc novorodencov, z nich asi 10 percent si vyžaduje inú ako štandardnú starostlivosť. „Služba včasnej intervencie by nemala byť chápaná ako ,niečo navyše‘, ale skôr ako dôležitá zložka starostlivosti o rodinu so zdravotne znevýhodneným dieťaťom,“ podotkol Zibolen. Služby žilinského Centra včasnej intervencie využíva aj Terézia Bukovcová zo Žiliny s trojročným synčekom Maťkom. Chlapček sa narodil ako zdravý novorodenec, a tak aj opúšťal nemocnicu. Jeho zdravotné problémy si všimli, keď mal pol roka, keď ho „prestalo poslúchať“ jeho telo. Má nešpecifikované neurologické ochorenie a farmakorezistentnú epilepsiu.
„V centre budú aj také profesie ako napríklad špeciálny pedagóg, logopéd, čo je pre mňa veľká pomoc. Nebudem musieť obiehať pol mesta, všade sa objednávať. Tu sa dohodne nejaký plánovací kalendár, kedy prídeme a plynule nám budú nadväzovať na seba jednotlivé terapie. To bude nielen pre Maťka, ale aj ostatné deti a ich rodičov príjemné navštevovanie terapií, bez stresov a neustáleho hľadania termínov,“ povedala Bukovcová.