Po vojne sa v Trenčíne stavali mosty. Teraz opäť

Zničením oboch mostov, cestného aj železničného, sa skončila druhá svetová vojna v Trenčíne. Oba sa museli stavať naraz.

05.05.2015 14:00
most, trenčín, po vojne Foto:
Betónový most bol postavený v roku 1956, slúži dodnes.
debata (2)

Náhoda chcela, že po sedemdesiatich rokoch sa situácia opakuje. Trenčín opäť prežíva stavbu dvoch mostov naraz, cestného aj železničného.

Mosty si svoje odslúžili. Železničný už nevyhovuje požiadavkám modernej železničnej dopravy, preto ho nahradí nový. Cestný kapacitne nestačil a okrem toho súrne potrebuje generálnu opravu. Dva kilometre od neho vyrástol nový, podstatne väčší cestný most.

Pred 70 rokmi cestný most cez rieku Váh vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská. Zničili ho dôkladne, ale robili to v takom chvate, že pri tom prišlo o život aj niekoľko nemeckých vojakov, ktorí boli v čase explózie ešte na moste. Podľa historika bolo vyhadzovanie mostov cez vojnu bežnou taktikou, pretože to zabrzdilo postup nepriateľského vojska.

„Mosty vždy patrili medzi prioritné vojenské ciele a ustupujúce vojská ich za sebou vyhadzovali úplne pravidelne, nielen veľké mosty cez rieku, ale aj obyčajné lávky cez potok. To je úplne bežné a pochopiteľné konanie. Trenčín takýmto spôsobom prišiel o oba mosty začiatkom apríla 1945,“ vraví historik Vlastimil Hábl.

Ženisti Červenej armády začali okamžite stavať provizórny most. Pomáhali im miestne firmy, najmä dodávkami dreva, ale aj obyvatelia Trenčína, či už dobrovoľne, alebo na rozkaz. V období tesne po skončení vojny sa na nejaké demokratické princípy príliš neprihliadalo. Ale hlavnú zásluhu na stavbe mali sovietski vojaci.

„Mali s tým obrovské skúsenosti, veď počas postupu od Stalingradu až sem postavili stovky, možno tisícky mostov. Mali v tom prax a nejakú veľkú pomoc nepotrebovali. Most bol síce provizórny, ale veľmi kvalitný, veď po ňom musela prejsť ťažká vojenská technika, musel niečo vydržať, práca sa nedala odfláknuť,“ dodal Vlastimil Hábl.

O rok neskôr už oba brehy Váhu spájal druhý most, drevený, ale postavený na pevnejších základoch ako ten provizórny. Slúžil desať rokov. V roku 1956 dokončili stavbu betónového mosta, ktorý funguje doteraz a ešte v marci bol jediným cestným mostom v Trenčíne. Jeho otvorenie pred polstoročím bolo veľkou slávou, dĺžkou 346 metrov a šírkou 15 metrov patril medzi najväčšie na Slovensku.

Betónový most bol postavený v roku 1956, slúži... Foto: Milan Kráľ, Pravda
most, trenčín Betónový most bol postavený v roku 1956, slúži dodnes.

Nový cestný most, po ktorom začali jazdiť autá pred šiestimi týždňami, je dlhý približne 2,5 kilometra a jeho súčasťou je šesť križovatiek. Stavali ho tri a pol roka, preklenuje Váh, energetický kanál aj železničnú trať a je zároveň prvou etapou plánovaného juhovýchodného obchvatu Trenčína.

Tak ako cestný aj železničný most padol za obeť ustupujúcej nemeckej armáde. Zo strategického hľadiska bol ešte dôležitejší ako cestný, pretože väčšinu veľkej prepravy, či už priemyselnej, alebo vojenskej, zabezpečovala vtedy železnica.

Oceľové konštrukcie sa vo všetkých poliach po výbuchu bômb zrútili do Váhu, výbuch bol taký silný, že poškodil budovy do vzdialenosti pol kilometra. Už začiatkom mája sa začala rekonštrukcia železničného mosta, najskôr sa spojazdnila aspoň jedna koľaj, o rok neskôr aj druhá.

Železničný most, ktorý sa v Trenčíne stavia v súčasnosti, je konštruovaný na rýchlosť vlakov 140 kilometrov za hodinu a bude dlhý takmer 350 metrov. Trochu bude pripomínať sklený tunel, pretože z oboch strán majú most lemovať dvojmetrové priehľadné akrylátové dosky tvarované do oblúka. Tie budú plniť funkciu protihlukových stien. Most by mal byť podľa zmluvy dokončený vo februári 2016.

Oba nové mosty sú prínosom pre dopravu na Slovensku, ale prinesú prospech aj obyvateľom Trenčína, ktorým dve obrovské stavby prinášajú množstvo problémov a obmedzení. Po otvorení nového cestného mosta sa podľa Evy Mišovičovej z Mestského úradu v Trenčíne okamžite výrazne odľahčila doprava z centra mesta a ďalším plusom je, že spojil dve protiľahlé časti, Juh a Zámostie.

Starý železničný most by mesto chcelo od železníc získať a ďalej ho využívať. "To bude predmetom rokovaní so Železnicami SR. Cieľom je dostať ho do vlastníctva mesta a spraviť z neho kolonádny cyklomost.

Mesto chce, aby slúžil cyklistom aj chodcom aj s novými funkciami priamo na moste, to by mali byť napríklad drobné služby, občerstvenie, zeleň, výhľad a podobne. Bol by tak pohodlným a bezpečným prepojením oboch brehov Váhu," dodala Eva Mišovičová.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #mosty #Trenčín #obnova