Jediná plaváreň na hornej Orave je zatvorená už druhý rok

Bazén je plný vody, no i tak sa v ňom nik nekúpe. Nemôže. Jediná plaváreň na Hornej Orave, ktorú využívali plavci z Námestovského aj Tvrdošínskeho okresu, nefunguje, pretože pre havarijný stav nie je pre návštevníkov bezpečná.

04.06.2015 13:00
plaváreň, bazén Foto: ,
Bazén bez plavcov je už rok a pol, keď museli plaváreň pre havarijný stav zatvoriť.
debata

„Samozrejme, že plaváreň chýba a bude chýbať čím ďalej, tým viacej. Stále mi niekto telefonuje a pýta sa, kedy bude plaváreň otvorená. Je mi ľúto povedať – máte smolu, momentálne máme zatvorené, sme v rekonštrukcii,“ hovorí niekdajší správca plavárne Jozef Kobylka.

Na plavárni v minulosti pôsobil plavecký oddiel, slúžila aj na školské výcviky. „Hlavne doobeda sem chodievali plávať žiaci zo škôl z celej hornej Oravy,“ dodáva Vladimír Mravec z Nižnej. S výnimkou akvaparkov iný plavecký bazén na hornej Orave nie je. Plaváreň v Nižnej je v havarijnom stave už dlhší čas, pred rokom a pol ju museli zatvoriť. Chátra.

„Po revolúcii sa začalo so všetkým šetriť, tak to dopadlo tak, že sa nekúrilo tak, ako sa malo. Strecha začala hrdzavieť, je v nej veľký kráter. Teraz sme v takom stave, že plaváreň je v havarijnom stave a za žiadnych okolností sa nedá prevádzkovať,“ hovorí starosta Nižnej Jaroslav Rosina.

Plaváreň v roku 1983 postavil závod Tesla. Od roku 2006 slúžila ako výcvikové stredisko pre Spojenú školu v Nižnej, ktorá patrí pod Žilinský samosprávny kraj. „Ročne sa financovanie pohybovalo priemerne na úrovni 60 000 – 70 000 eur,“ uviedla Lenka Záteková, hovorkyňa žilinskej župy. Spojená škola v Nižnej už nechcela plaváreň prevádzkovať. Župa vymenila plaváreň za pozemky pod cestami s obcou.

„Pre nevyužiteľnosť plavárne v stredoškolskom vyučovaní a tiež pre nezrekonštruovanú samotnú budovu nebolo možné túto plaváreň ďalej využívať, a preto ŽSK pristúpil po dohode s obcou Nižná k výmene za pozemky pod komunikáciami tak, aby obec získala túto nehnuteľnosť bez potreby finančných prostriedkov a tiež bez ďalších obmedzení. Samotná rekonštrukcia a ďalšia prevádzka plavárne sú v súčasnosti v plnej zodpovednosti obce,“ dodala Záteková.

Obec by plaváreň chcela zachrániť, sama však nákladnú rekonštrukciu približne za 1,5 milióna eur neutiahne. Aby sa dala plaváreň opäť prevádzkovať, treba vymeniť strechu, opraviť steny aj technológiu. Využiť chcú aj alternatívne zdroje, tak aby náklady na prevádzku klesli.

So žiadosťou o pomoc sa samospráva obrátila okrem miestnych podnikateľov a okolitých obcí aj na vládu a Žilinský samosprávny kraj. Bez pomoci vie obec akurát odstrániť strechu a zabezpečiť ju tak, aby neohrozovala statiku budovy. Čiže by to bolo len čiastočné riešenie, po ktorom stále nebude možné prevádzkovať plaváreň.

Premiér Robert Fico, ktorý bol uplynulý týždeň na Orave, o probléme s plavárňou vie, no či vláda prispeje na pomoc obci konkrétnou sumou, zatiaľ neuviedol. „Je ambícia zorganizovať tohto roku ešte jedno výjazdové rokovanie vlády na Orave, preto nevylučujem, že pokiaľ tento projekt spadne do zoznamu projektov, ktoré priamo podporí vláda, že sa môžu nejaké finančné zdroje uvoľniť. Ale v tomto prípade môže vláda pôsobiť len nápomocne,“ povedal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Orava #plaváreň