Knižnicu a mediatéku s viac ako tritisíc knihami slávnostne otvorili koncom mája. Tvorí ju najmä beletria. „Mladí dnes málo čítajú a majú problém porozumieť čítanému textu,“ hovorí riaditeľ gymnázia Vladimír Takáč.
V budúcnosti by mohli pribudnúť aj učebnice a odborná literatúra. Knihy, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok darcov či francúzskych knižníc, našli svoj nový domov na Slovensku vďaka francúzskej asociácii kultúrneho partnerstva s frankofilnými krajinami Bibliothèques Médiathèques Francophones.
Miesto pre francúzske diela našiel riaditeľ v priestoroch špeciálnej multimediálnej učebne, kde prebieha výučba cudzích jazykov. Nechcel ju zriadiť v zastrčenom kúte školy. „Ak má niečo fungovať, musia mať k tomu študenti prístup,“ myslí si Takáč.
Teraz sa už podľa neho nemôžu vyhovárať na nedostupnosť. „Knižnica funguje počas prestávok a jej správcami sú samotní študenti. Momentálne dokončujú databázu kníh.“ Je určená najmä gymnazistom, riaditeľ nevylučuje spoluprácu so základnými školami či s katedrou lingvistiky v Nitre.
Francúzsky jazyk sa v škole vyučuje viac ako štvrť storočia. Budúci školský rok chcú otvoriť bilingválnu triedu s 25 študentmi. V polovici mesiaca (16. júna) prebehne druhé kolo prijímačiek. Prihlásiť sa môže aj ten, kto nemá s francúzštinou žiadne skúsenosti.
„Plánovali sme to už pred dvoma rokmi,“ hovorí Takáč. Vtedy sa spojili so združením Slovaquitaine, ktoré pôsobí vo francúzskom regióne Akvitánsko. Vďaka nemu sa podarilo vytvoriť partnerstvo s francúzskym lýceom v Bayonne.
„Myšlienka klasickej školskej výmeny nás neuspokojovala. Veľakrát spočíva len vo výletoch do zahraničia,“ hovorí zakladateľka a predsedníčka združenia Gabriela Žiaková. Frankofónna knižnica je podľa nej cesta, ako priblížiť dve rozdielne kultúrne prostredia.
„Naším tajným prianím je, aby vyrástli generácie s rozšíreným svetonázorom a aby boli schopné prekladať naše knihy do cudzích jazykov. Možno sa nám podarí otvoriť knižnicu, ktorá bude ponúkať našu preloženú literatúru.“
Knižnica nesie meno slovenského básnika, prozaika, scenáristu, dramaturga a výtvarníka Alberta Marenčina. „Keď som pre jednu revue pripravovala článok o slovensko-francúzskych vzťahoch, na vzdušnej čiare medzi mestami Bratislava-Bordeaux som objavila jedno krásne priateľstvo dvoch surrealistov Jacqua Abeillea a Alberta Marenčina,“ opisuje Žiaková.
Meno Alberta Marenčina sa jej priplietavalo do cesty aj počas rôznych prezentácií slovenskej kultúry v Akvitánsku. Keď sa začalo hovoriť o tom, aby knižnicu pomenovali, voľba bola jasná.