Špeciálne upravený úľ s odnímacími drevenými lištami a presklenými stenami umožňuje deťom pozorovať medonosný hmyz z bezprostrednej blízkosti a z rôznych strán. Cieľom je ukázať žiakom včely hravou a interaktívnou formou, napríklad aj pomocou pohybovej hry, pri ktorej sa naučia, ako včely pracujú, ako znášajú med a ako celé včelstvo funguje.
„V tomto roku sme sa zamerali na materské a základné školy a ponúkli sme im možnosť prísť sa učiť o včelách priamo na včelnicu“, uviedla Petra Ježeková, včelárka zo Živice, ktorá má vzdelávací program aj prevádzku včelína na starosti. „Žiaci sa dozvedia nielen zaujímavosti o včelách, ale aj to, čo včely ohrozuje a ako im môžeme pomôcť“, dodala Ježeková.
Zahrali sa na včelárov
Jednými z prvých návštevníkov, ktorí mali možnosť sa so včelami zoznámiť, boli žiaci zo základnej školy Turnianska 10, ktorá je takzvanou zelenou školou. Malí zvedavci si bez okolkov nasadili včelárske klobúky s ochrannými sieťkami a s nadšením sa včely pustili skúmať. Naučili sa, kedy ich treba zahnať do úľa pomocou dymu, čo je to propolis, ako vyzerajú včelie plásty či ako rozoznať trúda od včely robotnice.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Od dnes sa na bezplatný výučbový program môžu hlásiť všetky materské a základné školy, niekoľko pilotných tried si už projekt vyskúšalo. „Deti uvidia včely naživo, nielen prostredníctvom fotografií alebo videa. Zároveň sa dozvedia o tom, ako sa o včely starať a prečo sú dôležité, tiež sa zahrajú pohybové hry. Od septembra ponúkneme školám aj bezplatnú stolovú hru, kde budú môcť deti tieto poznatky ďalej rozvíjať,“ popísal riaditeľ združenia Živica Juraj Hipš.
Tak ako každý včelár môže neskôr zaslúžene ochutnať svoju znášku medu, okúsili sladký mestský med za odmenu aj malí návštevníci. Netajili sa tým, že gaštanový či medovkový med im chutil oveľa viac, než ten obyčajný z obchodu.
Rovnako zdravý ako vidiecky
Nadšenci včelárstva zo Živice sa v rámci osvetovej činnosti snažia búrať aj mýty o zlej povesti, a dokonca škodlivosti, medu z mestského prostredia. Vôbec totiž neplatí, že by bol mestský med oproti vidieckemu v nevýhode. Práve naopak, niekedy môže byť aromatickejší a zaujímavejší. Jeden úľ s populáciou 30 tisíc včiel ho vraj môže za rok vyprodukovať aj 40 kíl.
„Med je zdravý, či už je vypestovaný na dedine alebo v meste. Je to preto, lebo včela do medu nikdy neuloží žiadne nebezpečné látky. Dokonca teraz robíme vedecký výskum, v ktorom porovnávame mestský a vidiecky med a na jeseň by sme mali mať výsledky,“ dodal Hipš.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Kým v typickom vidieckom prostredí sa stretneme najčastejšie s medom kvetovým, repkovým či lipovým, omnoho zaujímavejší vie byť med s vôňou medovky a iných byliniek, či med gaštanový. V meste totiž ľudia pestujú často rozmanitejšie medonosné rastliny.
Minimálna hrozba uštipnutia
Nie je tajomstvom, že včelie roje niekde v prírode môžu byť nebezpečné a agresívne, preto sa k nim netreba zbytočne približovať. Vo vzdelávacom úli však deťom takmer nič nehrozí, riziko uštipnutia je podľa včelárov, ktorý sa o úle starajú, minimálne. Dôkazom je aj to, že zatiaľ sa žiadnemu z vyše dvesto detí, ktoré pilotný program absolvovali, žihadlo neušlo.
„Tieto včely sú prešľachtené, preto sú pokojné. Majú tiež pokojnú matku, takže nie sú také štípavé a sú ideálne na tieto účely,“ vysvetlila Petra Ježeková. Nálada včiel sa odvíja napríklad aj od počasia. Keď sa schyľuje k dažďu či búrke, reagujú agresívnejšie. „V niektorých dňoch, keď sú včely nervózne, ich pre istotu neotvárame, ale pozeráme len cez sklo. Menšie deti, ktoré sa včiel ešte boja, ich takto pozorujú radšej,“ dodala včelárka.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Chov včiel v mestách preto nie je problémom a obavy ľudí, ktorí sa boja agresívnych včelích rojov, sú často zbytočné. Odborníci však dodávajú, že je potrebné, aby to robili len ľudia vzdelaní v odbore. Vtedy je riziko nebezpečia pre obyvateľov alebo riziko úhynov včiel minimálne. Táto prospešná záľuba je zároveň relatívne nenáročná. Včely stačí zaobstarať približne raz do týždňa, počas leta, keď je hlavná sezóna, o niečo častejšie.
Včelíny podporujú sebestačnosť miest
Úspešný projekt Živice „Nevyšliapanou cestou“ priniesol v minulom roku do Bratislavy a Zvolena šesť mestských úľov. Jeho cieľom je zaistiť väčšiu sebestačnosť miest a rozšíriť populáciu včiel na Slovensku. Ruka v ruke s mestskými včelínmi už dlhšiu dobu vznikajú aj komunitné záhrady či mestské farmy.
„Jedna tretina všetkých jedál, ktoré máme na stole, je produktom včiel. Sú významnými opeľovačmi všetkých rastlín, ktoré konzumujeme. Včiel však vo voľnej krajine ubúda, musia čeliť chemizácii, monokultúrnej výsadbe rastlín a skoršej kosbe tráv a lúk. To znamená, že majú menej podnetov na opeľovanie,“ vysvetlila včelárka a lektorka vzdelávacieho úľa Zuzana Dovalová.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Na otázku koľko úľov je treba vytvoriť, aby sa problém vyriešil, odpovedala „nekonečno“. Ich populáciu totiž treba neustále obnovovať. Včely musia okrem environmentálnych problémov bojovať aj s chorobami a škodcami, napríklad s nebezpečným včelím morom alebo s klieštikom včelím. Proti klieštiku je treba včely pravidelne liečiť, je totiž bežne sa vyskytujúcim parazitom včiel.
Niet pochýb o tom, že včely majú pre nás veľký význam. Preto sa už malí školáci učia chrániť ich, pomáhať im a nebáť sa ich. A ako inak by sa deti s problematikou oboznámili lepšie, než priamym kontaktom a názornou ukážkou hmyzieho života v prostredí zelenej komunitnej záhrady.