Sprístupnených je 475 m a otvorená je od 15. mája do 30. septembra každý deň okrem pondelka. Jej prehliadka zaručene očarí každého milovníka slovenskej prírody.
Slovenský jaskynný klenot sa nachádza na území Slovenského raja v národnej prírodnej rezervácii Stratená. Vchod do jaskyne na severnom svahu Duče je v nadmorskej výške 969 m. Turistov k nej privedie náučný chodník, ktorým treba vystúpiť do výšky 130 metrov. Podľa textov speleológa Pavla Bellu bol otvor do jaskyne pod názvom Ľadová diera známy oddávna. Od roku 2000 je zaradená do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
„Zatiaľ čo v známych ľadových jaskyniach Eisriesenwelt a DachsteinRieseneishöhle v rakúskych Alpách či v rumunskej jaskyni Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1 100 až 1 200 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 metrov,“ zdôrazňuje jej výnimočnosť známy slovenský speleológ a geomorfológ Pavel Bella.
Jej dĺžka je až 1 483 metrov a koncom treťohôr – začiatkom štvrtohôr tvorila spolu s priľahlou Stratenskou jaskyňou jednu súvislú jaskyňu, ktorá sa neskôr rozdelila skalným zrútením pod prepadliskom Duča. Hlavnú časť jaskyne tvorí obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 metrov. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie).
V nezaľadnených častiach sú stalagmity, stalaktity a aj niektoré ďalšie formy sintrovej výplne. Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva po celý rok pod bodom mrazu.
Zaujímavosťou podľa Bellu je, že zaľadnená plocha je vyše 9 770 štvorcových metrov a objem ľadu vyše 110-tisíc kubických metrov. Viac ľadu je už len v rakúskej vysokohorskej jaskyni Eisriesenwelt.
Dobšinská ľadová jaskyňa je domovom doteraz zistených 12 druhov netopierov a najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého. Žije tu tiež viac ako 55 druhov bezstavovcov a v jaskyni sa našiel aj nový, zatiaľ neopísaný druh chvostoskoka.
Pri sprístupnení jaskyne zohralo významnú úlohu mesto Dobšiná a vďaka nemu ju otvorili verejnosti už v roku 1881. Osvetlenie Bunsenovými horákmi zaviedli v roku 1882 a riadne elektrické osvetlenie v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Podľa Pavla Bellu hneď od svojho otvorenia pútala veľkú pozornosť a navštívili ju vtedajšie mnohé významné osobnosti.
„Napríklad v roku 1873 ju z poverenia Uhorskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti skúmal J. A Krenner a E. J Pelech v roku 1878 publikoval o jaskyni štúdiu, ktorá o rok neskôr vyšla aj v Londýne,“ opisuje slávnu minulosť jaskyne Bella.
Jaskyňa je výnimočná aj verejným letným korčuľovaním, ktoré zaviedli v roku 1893, to však neskôr zrušili. Návštevnosť jaskyne rapídne vzrástla po zavedení pravidelnej dopravnej linky z Popradu do Dobšinej v roku 1931 a po otvorení železničnej trate Červená skala – Dobšinská ľadová jaskyňa v roku 1934.