Do Primaciálneho paláca prišli diskutovať asi tri desiatky aktivistov aj ľudí, ktorí pri Justičnom paláci žijú. Pani zo Záhradníckej ulice si chcela vypočuť argumenty. Chápe, že súd potrebuje parkovacie miesta. Zároveň sa pýta, prečo nevyužíva tie na Námestí Martina Benku, kde je 52 voľných parkovacích miest, ale chce zničiť park. „Musí každý frajer chodiť autom?“ Nie je jediná, ktorá takto kladie otázku.
Projekt zatiaľ neexistuje
Podľa slov zástupcu investora – Krajského súdu v Bratislave, Lukáša Kapičáka ide zatiaľ iba o myšlienku. Projekt neexistuje. Súd ho má pripraviť do konca júna 2016. Nejasnosti sú aj v tom, kto to zaplatí. Zástupca Krajského súdu priznáva, že otázka financovania nie je doriešená. Podľa slov hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad mesto zatiaľ nemá na stole žiaden investičný zámer, a teda nevie komentovať to, či a ako bude na projekte participovať.
Plánovanú výstavbu garáží argumentuje Kapičák potrebou zlepšiť prístup verejnosti k súdu. Zámerom je naštartovať participatívny proces a do plánovania zapojiť verejnosť.
Ľudia z okolia Justičného paláca sú nespokojní práve s tým, že o zámere výstavby podzemných garáží s nimi nikto vopred nediskutoval. Právnik Vladimír Lauš si myslí, že smerom k občanom viazne komunikácia. „Prečo sa pretláčajú partikulárne záujmy na úkor záujmov občanov? Tí obyvatelia tam zostávajú žiť.“
Námestníčka primátora Iveta Plšeková dala verejný prísľub, že k téme sa poslanci vrátia v septembri. Podľa jej slov mieri na Krajský súd list s otázkou, či by súdu nestačili kapacity garáží na Námestí Martina Benku.
Aktivisti architektov prekričali
Matej Grébert, jeden z architektov, ktorí projekt pripravujú po odbornej stránke, označil parkovanie v okolí Justičného paláca za živelné. Obavy zo straty zelene podľa jeho slov nie sú na mieste. „V priestore nemusia byť vyrúbané stromy. Chceme tu zachovať zeleň, a nie to tam vybetónovať.“ Na konkrétnych príkladoch z praxe sa mu však ľudí nepodarilo presvedčiť.
Tvrdenia architektov odmieta aj aktivista z občianskeho združenia Bratislava otvorene Matej Vagáč: „Snažia sa nás presvedčiť, že park môže byť na streche garáže.“ Podľa jeho slov však strecha pokrytá zeleňou nie je reálny park a neposkytuje ľuďom to, čo od parku očakávajú. „Každá garáž potrebuje technické zariadenia, rôzne komíny, chladenia, vjazdy a výjazdy.“ Takáto plocha podľa neho nepredstavuje plnohodnotnú zeleň v meste. „Keď je vonku 40° C, nikto si tam nesadne, nenájde tam tieň.“ Prostredníctvom vlastnej prezentácie ukazuje na diskusii niektoré projekty podzemných garáží v hlavnom meste, ktoré sa nevydarili.
Pravá ruka nevie, čo robí ľavá
Viac ako 5 200 metrov štvorcových prenajalo bývalé vedenie hlavného mesta Krajskému súdu vlani v septembri. Súd môže pozemok užívať 25 rokov za jedno euro ročne. Nájomná zmluva je účinná od novembra 2014.
„Poslanci schválili mačku vo vreci“, hovorí Vagáč. Podľa jeho slov dostali materiál, v ktorom sa príslušný odborný útvar vyjadril k prenájmu plôch pri Justičnom paláci nesúhlasne. "V deň zastupiteľstva však dostali poslanci na stôl vyjadrenie, kde bolo súhlasné stanovisko. Samozrejme, chýbalo tam vyjadrenie hlavnej architektky,“ dodáva člen petičného výboru. "Deň pred týmto zmätočným zasadnutím a hlasovaním to isté zastupiteľstvo prijalo tzv. Stratégiu adaptácie na nepriaznivé zmeny klímy, ktorá hovorí, že mesto sa zaväzuje vytvárať viac zelených plôch.“ Dodáva, že ďalší strategický materiál – Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, je proti tomu, aby sa v meste živelným spôsobom stavali garáže.
Proti plánovanej výstavbe podzemných garáži sa dvihla vlna odporu. Aktivisti v októbri vyzvali vtedajšieho primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, aby nájomnú zmluvu k pozemkom nepodpísal. Prekáža im, že zámer výstavby garáží s verejnosťou nikto neprerokoval. Prenájom pozemkov napokon Ftáčnik podpísal. Hovorilo sa dokonca o privatizácii verejného priestoru. V tom čase už naplno bežala petícia proti výstavbe garáží. Podpísalo sa po ňu vyše 3600 ľudí. Mestské zastupiteľstvo petíciu vzalo na vedomie.